Príčiny samovrážd u detí
V minulých dňoch niekoľko slovenských detí si siahlo na život. Obesil sa 13-ročný Števko zo Záriečia pri Púchove po odôvodnenom pokarhaní riaditeľa školy, triednej učiteľky a po kritike ďalšej učiteľky. Pár dní predtým podobným spôsobom ukončila svoj život 16-ročná Zlatka z Veľkého Krtíša po hádke s rodičmi kvôli jej zlým známkam a ľahkovážnemu spôsobu života. Obesila sa na strom neďaleko domu. Jej rovesník Marek z Oravskej Jasenice sa vraj obesil v garáži rodičovského domu.
Samovraždy detí majú stúpajúci trend a nemožno sa tomu čudovať, keď pribúda aj príčin. Poškodenie psychiky dieťaťa môžu spôsobiť nežiaduce účinky podanej očkovacej látky, čo sa môže prejaviť až v neskoršom veku. Deťom v útlom veku sa intenzívne formuje psychika a stabilizuje sa citový vývin. V tomto období sú deti po duševnej stránke najzraniteľnejšie a nemali by byť vystavované takým vonkajším podnetom, ktoré by ju mali narušiť. No niekedy sú to práve vlastný rodičia, ktorí častými hádkami, nedostatočným záujmom o dieťa, absenciou citového prejavu môžu byť príčinou jeho neskorších psychických problémov o týraní dieťaťa ani nehovoriac.
Ďalším negatívnym vplyvom sú deti vystavované po nástupe na základnú školu. Kvôli agresívnejšiemu správaniu spolužiakov trpia tichší, uzavretejší a často inteligentnejší spolužiaci. Niekedy rodičia sami nabádajú svoje deti k drsnejšiemu a egoistickejšiemu správaniu v škole, aby sa samé nestali objektom šikanovania. Nájdu sa aj rodičia, ktorí za účelom vychvaľovania sa schopnosťami svojich detí v kruhu známych a príbuzných – nanucujú deťom účasť v rôznych záujmových krúžkoch či umeleckých školách na ktoré nemajú predpoklady. Ďalšou príčinou narušenia detskej psychiky môže byť preťažovanie učivom. Čistá duša dieťaťa je síce otvorenejšia prílevu nových vedomostí, no už dokáže pretriediť potrebné a zbytočné informácie, preto zaregistruje podsúvanie nadbytočnej či klamlivej výučby. Týka sa to rozporu vo vyučovaní predmetu Občianska náuka v porovnaní s vyučovaním náboženstva, pričom prioritou by mala byť Vlastenecká výchova, ktorá je v súlade s náboženskými princípmi.
Šokom pre deti sa stalo zavedenie povinnej angličtiny do učebných osnov. Deti naučené rozprávať najkrajším, najľúbozvučnejším slovenským jazykom – výučbu angličtiny považujú za nutné zlo, za regres. Angličtina teda naozaj nie je ľubozvučným jazykom, má primitívnu gramatiku, nepozná zdrobneniny, zdvorilostný prejav / vykanie / , nerozlišuje koncovkami mužské a ženské priezviská, často jedno slovo má príliš veľa významov, dorozumievanie sa komplikuje používaním zaužívaných fráz, nadbytočne sa používa určitý a neurčitý člen, každé slovo sa ináč píše a ináč vyslovuje, výslovnosť slov je nezvučná, absentujú citovo podfarbené slová.
Diskutabilné je včleňovanie počítačov do vyučovacieho procesu. Ich zavádzanie má za následok obmedzenie vzájomnej osobnej komunikácie detí, žiarenie z počítačovej obrazovky poškodzuje zrak, spôsobuje bolesti hlavy a môže byť aj príčinou neplodnosti. Deti majú tendenciu vyhľadávať internetové stránky, ktoré by nemali byť dostupné v ich veku / pornografia, násilie, týranie zvierat /.
Z televíznej obrazovky sa vytrácajú tradičné slovenské kreslené, či hrané rozprávky, ktoré dokonale a ideálne rozvíjali krehkú detskú psychiku. Propagujú sa rozprávky západnej produkcie, v ktorých absentuje citové prežívanie deja, idylická harmónia príbehu, správne ponaučenie, rozlišovanie dobra a zla a usmernenie detí do ich budúceho života. Žiaľ aj v tejto oblasti zohráva negatívnu úlohu politika zameraná na oblasť kultúry. To isté možno povedať o ponuke knižnej produkcie pre deti. Len tak mimochodom: Rodičia – nedali ste voľbách svoj hlas jednej z tých politických strán, ktorá toto má na svedomí?
Stále viac detí fajčí, holduje alkoholu či užíva drogy, veková hranica závislých detí sa sústavne znižuje, pričom negatívny vzor často nachádzajú vo vlastných rodičoch. Problém je aj v našej spoločnosti, ktorá toleruje predaj tabakových výrobkov a alkoholických nápojov vo všeobecnosti.
V histórii Slovákov sa osvedčilo iba budovanie spoločnosti na národno – kresťanských základoch, či to už bolo Rastislavovo kráľovstvo, Svätoplukova ríša či Tisov Slovenský štát. Dieťa s vrúcnou láskou k národu i ku každému jeho príslušníkovi, s patričnou národnou hrdosťou, sebaúctou a zdravou pokorou, s úprimnou láskou k našej prekrásnej vlasti by sotva niekedy pomýšľalo siahnuť si na život. Iba presadzovaním vlasteneckých ideálov v našej spoločnosti je možné predísť ďalším zbytočným detským tragédiám.
Ján Slanský