Dr. Ferdinand Ďurčanský

V dobe revu nemeckého tigra, v dobe sykotu českých zmijí
bol Ďurčanský poverený vypracovať zákon o autonómii.
Po obsadení Slovenska českým vojskom a četníctvom zrady
10. marca 1939 po zosadení autonómnej vlády
a po vyhlásení stanného práva – českí generáli prebrali moc,
nad Slovenskom pred brieždením zavládla bezhviezdna noc,
slovenskú politickú elitu dali odvliecť a uväzniť v Česku
bez ohľadu na národa právo, za Démona potlesku,
vyše 250 politických činiteľov i poslancov napriek ich imunite.
No Ďurčanský odchodu do Viedne včas spriadol záchranné nite,
tam dostal k dispozícii Viedenský rozhlas, odkiaľ vyzýval k odporu
Proti českému nelegálnemu zásahu, no nezískal podporu
u predsedu vlády Sidora, ani u ďalších reprezentantov národa
vyhlásiť samostatnosť Slovenska. Tak nechcené čaro dá
vyhláseniu Slovenského štátu – návrh Hitlera pri návšteve Tisu
a tak to bolo zaznamenané do historického spisu.
Hitlerovi agenti vo Viedni žiadali od Ďurčanského
vydať súhlas pre vojenské obsadenie štátu slovenského
no on bol presvedčený, že súhlas nedá žiadny predstaviteľ moci.
Agenti súčasne kontaktovali Dr. Tisu s ponukou vojenskej pomoci
na obranu autonómie Slovenska, no aj on odmietol
a neskôr povedal v dôvernom kruhu známych, čo postrehol:
„Keby raz Nemci sem prišli, ľahko by sme sa ich nezbavili.“
…Čo svedčí o protinemeckom postoji vodcu v rozhodujúcej chvíli.

– – –

Dr. Ferdinand Ďurčanský bol vymenovaný za ministra zahraničných vecí,
ťažká obhajoba práv republiky zostala na jeho pleci
aj voči zásahom Nemecka, čo viedlo skrz Hitlerovu politiku sprostú
k jeho nanútenému odvolaniu z ministerského postu.

– – –

V ´44.-om roku na prednáške slovenským akademikom zdieľa:
„Spojenectvo s Nemeckom bolo teda iba prostriedkom k dosiahnutiu cieľa:
slovenskej samostatnosti.“
… a tej idey sa dobre zhostí…

– – –

V holubičom lete nad cudzinou – na pápeža Pia XII.-eho obrátil sa listom,
´by upriamil jeho pozornosť na osobu spriaznenú s Kristom,
na vykonštruovaný proces s kňazom Tisom, slovenským prezidentom
a na situáciu katolíkov na Slovensku, ktorá vážnym je mementom.
V exile bol zakladateľom Slovenského oslobodzovacieho výboru,
spoluzakladateľom Svetového kongresu Slovákov, patril do zboru
najaktívnejších bojovníkov za obnovenie slovenskej štátnosti,
neveriac americkej spravodlivosti a „ ľudskosti “
– nezostal po vojne so slovenskou vládou v prítmí Rakúska,
ale s priateľmi sa prebil do vzdialeného zeme kúska:
do Argentíny so spolupracovníkmi: Polakovičom, Dilongom a ďalšími bratmi,
zorganizoval zahraničný odboj za znovuzrodenie Slovenska medzi štátmi.
V Buenos Aires mu vyšla kniha za emigračnou plentou
o práve Slovákov na samostatnosť vo svetle dokumentov,
taktiež vydával časopis SLOVENSKÁ REPUBLIKA,
no keďže Argentína príliš vzdialená, vlasti sa netýka,
v ´52.-om roku prišiel do Mníchova za emigrovanými druhmi,
no mal problém skontaktovať sa s nemeckými politickými kruhmi,
tam vydával časopis SLOVÁK V SLOBODNOM SVETE,
v ´74.-om roku v Mníchove zavrel oči holúbok po poslednom lete,
hoc´ už v ´46.-om roku pred “Národným súdom“ v Bratislave
skoliť ho chceli zapredanci v boľševickej sláve…

Ján Slanský

(pri príležitosti odhalenia busty Dr. F. Ďurčanského v Rajci)