Segregácia ako predpoklad úspešného riešenia?

Téma “cigáni a spolunažívanie s nimi“ je nevyčerpateľná a na jednej strane zložitá. Na strane druhej je veľmi jednoduchá. Len duch falošnej humanity a ľudských práv, nie náhodou otravujúci už desaťročia legislatívy toho, čo ostalo po štátoch európskych národov, vrátane toho slovenského, pôsobia ako železná guľa v smere ku tým, ktorí na základe zdravého sedliackeho rozumu by radi riešili túto, z hľadiska prežitia či neprežitia bielej slovenskej spoločnosti, dôležitú problematiku.

Človek sa má možnosť dennodenne konfrontovať či už fyzicky, alebo skrz skazené médiá, v oboch prípadoch však psychicky, s nekultúrnym správaním sa cigánskych zväčša asociálov, alebo ich “kultúrnym“ správaním sa, na míle vzdialeným kultúre slovenskej. Príživníctvo, lúpežné prepadnutia, často krát s následkami smrti, či žranie najlepších priateľov človeka zomrelých krutou smrťou, ako stratégia prežitia je len promile toho, čo je nutné vnímať z pohľadu slovena ako vrchol nekultúrnosti a odsúdeniahodnosti, či dôvodu začatia urýchleného boja voči rozmáhaniu sa tejto zdegenerovanej pliagy.

Falošní humanisti a hlásiči lepších multikultúrnych zajtrajškov sa v hore uvedenom kontexte, či mimo neho, snažia účelovo milión krát opakovať to, že cigáni sú iní, majú svoju kultúru, stelesnenú v Romatane, tancoch, obliekaní, že sú dobrí hudobníci a v minulosti boli dobrými kováčmi atď. a že oni za svoj stav nemôžu a my máme byť tolerantní. Fajn, to je fakt, i to len menej ako zo štvrtiny pravdivý a jedna strana mince. O mnoho dôležitejšia je jej druhá strana, o ktorej odmietajú rozprávať – o nepomere s cigánskou, často krát (hĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺĺbokou) nekultúrnosťou a neochotou integrácie do dôsledkov.

Keď na ňu príde reč, tak sú pripravení vyrukovať so svojou osvedčenou zbraňou, spočívajúcou v ortodoxno-zaslepenecko-účelovom obviňovaní druhej strany z netolerancie, extrémizmu, xenofóbie, propagácie nacizmu, fašizmu, rasizmu a podobných virtuálnych realít.

Ich ďalšou známou a nosnou témou je potreba integrovania cigánskych asociálov do spoločnosti. Dovolím si na základe dôkladného, viac desaťročného fyzického pozorovania a skúseností tvrdiť, že väčšina cigánov sa svojim spôsobom žitia a správania prirodzene integrovať nechce a dobrovoľne sa segreguje (aj keď dva a pol milióna krát by pred kamerami tvrdili opak). Humanistický scenár pokrivených multikulturálnikov teda nespĺňa základné kritérium. V konečnom dôsledku je to prirodzené a dobré a na tom je vhodné stavať.

Takzvaná západná spoločnosť, teda aj slovenská, je cielene vedená multikultúrnym šialenstvom ku čím ďalej, tým viac sa ukazujúcemu cielenému konfliktu. Toto šialenstvo a jeho plody je najlepšie bádať na príklade správania sa černošských prisťahovalcov, či už v aglomeráciách veľkých miest, akými sú Paríž či, Londýn, alebo cigánskych skorších prisťahovalcov v mestách typu Krompachy, Jelšava, Litvínov a Most v Čechách či dedine akou je trebárs Gemerská Poloma, alebo inde, kde vstúpi noha cigánskeho asociála, usilujúceho sa “skultúrňovať“ prostredie na svoj obraz. – v mestách Méty vo Francúzsku, či vo večnom meste Rím.

Ešte stále sú jednotliví členovia starých európskych národov vo svojich domovinách doma, aj keď svoje národné štáty už stratili. Aby nakoniec neostali nevítanými hosťami vo vlastnej krajine, je nutné zamerať ich pohľad na postupné odstránenie rasovú a národnú podstatu rozožierajúcich stereotypov.
Smrteľným nepriateľom každej národnej skupiny, poťažmo rasovej – bielej, či čiernej, je nízka, rasovo uvedomelá natalita a ustupovanie, v prípade európskych národov neeurópskym a neeurópsky sa správajúcim kultúram, či otvoreným nekultúram. V kontexte veci od všeobecnosti na záver ešte raz ku konkrétnosti.

Úlohou rasovo a národne kresťansky uvedomelého slovena je uplatniť svoj potenciál skrz všetky možné zložky spoločnosti a snažiť sa zo svojho konkrétneho miesta o konečné zničenie falošných a bezbrehých ľudských práv a pokryteckej humanity a o ich nahradenie skutočnou zásluhovou humanitou a ľudskými právami – garantmi poriadku a pokoja.

Len tak nastane predpoklad postaveniu základu, ku budovaniu obranného múru zdravej slovenskej spoločnosti, založenej na zdravom sedliackom ume a viere predkov, dávajúcej základný mravný a etický rozmer žitia.

Už včera bolo neskoro zasiahnuť voči skupinám, z ktorých sa vo veľkom regrutujú vrahovia bielych ľudí a ich štvornohých priateľov. Už včera bolo neskoro zasiahnuť voči skupine tých, z ktorých väčšina nikdy nepracovala a aj napriek tomu aktuálne, ku peniazom plynúcim z daní pracujúcich, dostáva múku a cestoviny, ktoré si ničím nezaslúžila.

Obstojíme pred našimi deťmi formou nájdenia lieku na tento mor? Vystaviame hrádzu, ktorá zastaví stoku, snažiacu sa pošpiniť hroby našich predkov?

Na stráž, do boja!

Radovan Novotný