72. výročie vyhlásenia 1. Slovenského štátu, 13. marca 2011, Nižná Šebastová
Stalo sa už dobrou tradíciou, že sa hrsť ľudkov pravidelne stretáva pred bustou Andreja Hlinku v Prešovskej časti Nižná Šebastová, aby si pripomenula výročie vzniku prvého Slovenského štátu. Niektorí chodia cieľavedome a pravidelne, iní zo zvedavosti, ďalší zase sa len “pripľancú“.
Minuloročná novinka súvisiaca s akciou – sprievod z centra mesta a zastavenie sa na miestnom cintoríne, sa tentoraz uskutočnila z polovice. Sprievod sa neuskutočnil, o to dlhšie sa ale zúčastnení zdržali na cintoríne, aby pod drobnohľadom kriminálnej polície povedali svoje „vďaka“ bojovníkom proti boľševizmu – slovenským a nemeckým vojakom, ktorých osudy sú bezprostredne späté s históriou 1. Slovenskej republiky.
Na Šebastovskom námestí, kde svojho času padol guľkami českých žandárov zasiahnutý Matej Huľa, na účastníkov čakali žandári zelení, čierni, i tí, akože tajní v službách súčasnej administratívy šafáriacej na Slovensku, aby si ich nafilmovali, zapísali, či ináč pootravovali. Načasovanie spomienky nebolo práve najšťastnejšie, nakoľko v naplánovanú druhú hodinu popoludňajšiu začala v miestnom kostole “Krížová cesta“, ktorej obsah bol reprodukovaný do exteriéru kostola, smerom na námestie, kde sa v tom istom čase mala uskutočniť národovecká akcia. S týmto faktom organizátor nepočítal. Napriek tomu po technickom doladení sa spomienka uskutočnila zhruba v plánovanom čase.
Po úvodnom privítaní si prítomní v pozore vypočuli hymny druhej a prvej slovenskej republiky na ktoré nadviazala báseň v podaní Kiki, venovaná zrodu Slovenskej štátnosti. V hlavnej časti – príhovoroch, okrem mini historických exkurzov, rezonovali hlavne výzvy na adresu zúčastnených, aby sa ku realite času nestavali vlažne. Ako vzory sa prítomným opäť raz nutne pripomenuli mená našich velikánov – Bernoláka, Štúra, Hlinku, či Tisa. V príspevkoch odznela taktiež kritika súčasných pomerov, polície, nefunkčnosti systému liberálnej demokracie, spomenuté boli aj ďalšie širšie či užšie súvislosti, ktoré opäť končili výzvami na adresu prítomných v prospech spoločenského angažovania sa.
Okrem mladších rečníkov vystúpil aj zástupca pamätnej generácie, zdôrazniac svoju pozitívnu skúsenosť súvisiacu s vyhlásením 1. slovenského štátu. Starý pán hovoril predovšetkým o radosti z vyhlásenia štátnej samostatnosti v týchto neľahkých časoch. Na druhej strane taktiež vyjadril svoj smútok z prítomného číhania polície.
Na záver spomienky bol za tónov hymnických piesní uložený veniec vďaky, venovaný tam prítomnému Andrejovi Hlinkovi, zosobnenému v kamennej buste. Taktiež bol zapálený pár sviec pod pamätnou tabuľou, nachádzajúcou sa na fasáde kostola, pripomínajúcou súčasníkom osud a osobu zabitého Mateja Huľu. Úplný záver patril vyjadreniu vďaky prítomným, za ich účasť na spomienke a vyjadrením nádeje, že sa tam spoločne opäť stretnú o rok.
Radovan Novotný