Pamätná tabuľa v Komárne
Nedávno sa v Komárne objavila pamätná tabuľa na budove Csemadoku v maďarskom jazyku k výročiu zhromaždenia slovenských Maďarov, na ktorom požadovali autonómiu v Slovenskej republike, konkrétne autonómiu južného Slovenska. Prečo o tomto píšem? Nuž, k tomu som dospel, keď som sledoval v nedeľu, ako už býva u mňa zvykom, politickú reláciu na nemenovanej televíznej stanici, ktorá ma dosť pobúrila. Že prečo? Lebo predstaviteľ SMK sa pekne, ako to už každý politik vie, vyhýbal priamej odpovedi a to na otázku, že aký postoj má k tomu politická strana SMK. Ten sa vyhýbal povedať, aké má k tomu stanovisko, len tvrdil, že nemenovaný predstaviteľ SMK to nerobil pod záštitou ich politickej strany, ale pod záštitou občianskeho združenia.
Lenže, ja sa pýtam: Ako je možné, že ma vôbec niekto na Slovensku, resp. v slovenskom meste, možnosť umiestniť pamätnú tabuľu odhalenú na počesť výročia zhromaždenia požadujúceho autonómiu južného Slovenska? Nie je to podkopávanie svojbytnosti, resp. samostatnosti, a podrývanie platnosti našich hraníc? Ja si myslím, že je!
Ako to, že politikov vôbec netrápi tento fenomén maďarskej menšiny? Pravda, že je tu veľa ďalších problémov, ktoré sa na nich rútia, ako je teraz aktuálna hospodárska kríza vo svete atď., ktorá sa priamo dotýka všetkých občanov Slovenskej republiky, ale nemôžme dopustiť, aby dakto spochybňoval hranice Slovenska, našej rodnej zemi! Veď to žiaden uvedomelý národ nedopustí, aby menšina iného národa si dovoľovala verejne prejavovať separovanie určitej časti územia daného väčšinového národa, ako je tomu u nás: južného Slovenska od Slovenskej republiky.
Na záver len toľko: Keď sa dnešní politici oháňajú národoveckou politikou, tak prečo nezakročia voči výčinom spochybňovania celistvosti Slovenska? Na túto otázku sa snažte zodpovedať, milí bratia a sestry, sami. Prečo sami? Lebo to za zamyslenie určite stojí!
Autor: Peter Sliacky