Levoča, 12. 1. 2011, 155. výročie úmrtia Ľudovíta Štúra
V polovici januára sa slovenskí národovci tradične stretávajú pri pomníku Ľudovíta Velislava Štúra v Levoči, aby si pripomenuli výročie úmrtia tohoto velikána slovenských dejín. Nebolo tomu inak ani tento rok. Aktuálna spomienka prebehla v netradičnom čase, piatkovo večernom, za tradičného osvetlenia ohňom. Sám Pán Boh dal, že sa v meste „Bielej pani“ práve v čase uskutočnia spomienky vyčasilo, nakoľko celú cestu v smere od Prešova až po Levoču, dokonca aj na začiatku samotnej Levoče, pršalo. Príslušníci VB boli ako stále na mieste, aparatúra fungovala, petrolej horel, nič nebránilo v úspešnom zahájení spomienky. Po odznení hymny 2. SR (piesne, s ktorou na perách opúšťali žiaci lavice Bratislavského lýcea, na protest proti praktikám použitých voči osobe ich milovaného učiteľa Ľ Štúra) prítomným Kika zarecitovala výstižnú a peknú báseň od Vojtecha Mihálika „Na Modranskom cintoríne“. Následne bol účastníkom sprostredkovaný pohľad veľkého J. M. Hurbana na Štúrove posledné dni, ako aj ním zaznamenané a inými veľmi nespozorované postrehy súvisiace s Ľudovítovou smrťou z knihy Ľudovít Štúr, napísanej samotným Hurbanom. V prezentovaných príhovoroch z radov organizátorov odzneli chvály na adresu Ľudovíta Štúra, taktiež boli vyzdvihnuté jeho veliké zásluhy dosiahnuvšie na poli národnom, ako aj širšom – slovanskom. Na adresu prítomných účastníkov spomienky bolo apelované, aby sa nespreneverili odkazu Ľudovíta, ale naopak, nepretržite bojovali za sväté práva národa slovenského, o jeho miesto na zemi aj za cenu útrap a osobných obetí. Pred samotným záverom spomienky účastníci na znak vďaky položili kvety a vence ku soche veľkého Štúra a zapálili mu sviece pokoja a mieru. Prítomní sa s Ľudovítom Velislavom rozlúčili zaspievaním hymny prvej SR „Hej Slováci“. Spomienku z pohľadu jedného z organizátorov možno považovať za vydarenú aj vzhľadom na to, že sa jej bok po boku zúčastnili v bezkonfliktnom rozpoložení kvázi znepriatelené národovecké združenia SHO a SP. V družnej debate sme zakončili náš pobyt v Levoči a vyjadrili presvedčenie, že sa tu, na pôde pôsobenia najstaršej mládežníckej organizácie „Jednoty mládeže slovenskej“, opäť o rok, pod sochou veľkého nášho Ľudovíta, vo svornosti stretneme.