Bomby ako vianočný dar
Pár dní pred sviatkami,
prípravy vrcholia, duše jasajú.
Nevedia ešte matky s dietkami,
čo na nich Sovieti chystajú!
Pokojný večer mohol byť,
snáď oddych v kruhu rodiny.
Nik netušil, že sa bude kryť,
minúty dlhé boli z tej hodiny!
Slovensko krásne, drahý kraj,
Prešov, to mesto smutné, boľavé.
Nazad sa radšej človek nedívaj,
na ulice krvou Tvojou zmáčané!
Sirény, zvuk typický pre posledné dni.
Nik netušil, čo sa ešte môže stať.
Keď bomby padali pod rúškom tmy,
do úkrytov bol čas sa rýchlo poberať!
Kto nám vysvetlí tie „strategické“ ciele,
že obeťami boli najmä civily?
Zrazu už pravdy nikde nie je,
stratili sa tí, ktorí sa zrejme zmýlili.
Obytné domy, byty a verejné budovy,
podklady od Zorvanovcov a Zachariáša.
Do neba volajúca krivda sa tomu hovorí,
upadli do otroctva budúceho mecenáša.
Nik nevráti už vyhasnuté životy,
nik nedokáže utíšiť tú bolesť!
Neupadnime do beznádeje, clivoty,
tam nás chce len nepriateľ doviesť!
Kika