Prešov, 19. 12. 2010, 66. výročie bombardovania Prešova
Mesto Prešov bolo bombardované počas druhej svetovej vojny hneď niekoľkokrát. Najsilnejšie a najväčšiu skazu nesúce nastalo 20. 12. roku 1944. Bolo zhruba sedem hodín večer, keď sa 4 dni pred Vianocami, necelých sedem desaťročí dozadu rozpútalo v Prešove peklo. Boľševici nemilosrdne zbombardovali v centre mesta ako aj okolí hlavne civilné ciele, keďže väčšie vojenské, za zmienku stojace, sa v Prešove v tej dobe nenachádzali. Škody na životoch a majetku ostali veľké. Trauma preživších pretrvala do dnešných dní. Keďže o udalosti sa málo rozpráva a bombardovanie nám v Prešove pripomína iba tendenčne ladený a nevkusný pamätník, o. z. NSS sa rozhodlo posunúť veci dopredu. V predvečer, t. j. v nedeľu 19. 12. 2010, si formou verejného stretnutia hŕstka národovcov pripomenula 66. výročie tohoto barbarského zločinu, uskutočneného sovietskymi vzdušnými silami. Stretnutie prebiehalo na hlavnej ulici, symbolicky pod sochou Immaculaty, ktorá bola bombardovaním ťažko poškodená. Úvodom bol zapálený oheň, symbol svetla a očisty. Za jeho svetla, po pekne prednesenej priliehavej básni, odznel z úst prvého rečníka historický exkurz mapujúci bombardovanie. Vystupujúci zdôraznil význam pripomínania si danej udalosti v kontexte s výrokom Ľudovíta Velislava Štúra: „Človek bez vedomia je koža biedna, daromná, národ bez vedomosti historickej o sebe a predkoch svojich je hromádka koží otrockých.“ V druhom príhovore rečník oboznámil prítomných s dôvodom uskutočnenia danej spomienky, ako aj predstavil konkrétny krok – spustenie petície za osadenie pamätníku všetkým obetiam bombardovania (nie len niektorým), ktorý má za úlohu dostať do vedomia občanov túto dosiaľ viac-menej zamlčiavanú tragickú udalosť, neodmysliteľne spojenú s mestom Prešov, ako aj s prvou Slovenskou republikou. Spomienka bola uzatvorená uložením venca, zapálením sviec a krátkou modlitbou za zosnulých. Do budúcnosti je plánované organizovať spomienku v spolupráci s jednotlivcami a združeniami, pôsobiacimi v Nitre a Nových Zámkoch, z miest, ktoré boli počas vojny taktiež ťažko bombardované. Veríme, že sa nám podarí danú aktivitu skoordinovať, ako aj vyzbierať pod petíciu čo najviac podpisov, a tak dať požiadavke osadenia pamätníka patričnú vážnosť. Zosnulí a preživší túto tragickú udalosť si to zaslúžia!