Naša skaza

Vraj ste takí ako my,
učia nás to denne.
Avšak počas každej tmy,
nik viac vonku nejde.

Bojí sa, že čierny tieň,
prepadne ho kruto.
To už dávno dobre viem,
k zemi našej neviaže vás puto.

Obživou je pre vás krádež,
znásilnenie potechou.
Kam až netvor, kam až zájdeš,
s nenávisťou odvekou?

Mať strach z domu vykročiť,
o deti sa večne báť,
cestou stokrát odbočiť,
na myš lovenú sa hrať.

Nerobíte medzi nami rozdiely,
ženy, starci, deti, muži.
Váš duch je tak skazený,
len po jednom srdce vaše túži.

Aký je trest za tie činy,
ohavnosti na nás spáchané?
Vraj sa nedopustil „chudák“ viny,
tak to je už fakt neslýchané!

Dokedy len na nás budú zákony,
ktorými sa nemôžeme brániť?
Kašlem na to, čo celý svet hovorí,
našu zem už treba teraz chrániť!

Kika