Jozef Tiso a slovenská mládež

Pri príležitosti 123. výročia narodenia Jozefa Tisa som si pripravil krátke zamyslenie nad vzťahom nášho prezidenta k slovenskej mládeži. Starší pamätníci vojnových čias mi iste dajú za pravdu, keď poviem, že J. Tiso miloval slovenskú mládež a mal k nej vrúcny otcovský vzťah. „Mládež je kvetom slovenského národa“, týmito slovami vystihol J. Tiso význam slovenskej mládeže pre budúcnosť národa, do ktorej vkladal svoju nádej pri budovaní slovenskej štátnosti. Za 1. ČSR bola naša mládež odnárodňovaná, trhaná, rozbíjaná len preto, že pražskí mocipáni sa báli slovenskej mládeže, v ktorej videli nebezpečnú silu, ktorá ich môže pripraviť o ich pozície. Veru tak, slovenská mládež bola tou hybnou silou, ktorá naštartovala proces obrody národa počas tzv. nekrvavej revolúcie v rokoch 1938 – 39, ktorá vyvrcholila vznikom Slovenskej republiky. Náš prezident si preto veľmi vážil slovenskú mládež a pri svojich verejných prejavoch nezabudol zdôrazniť jej pozitívnu úlohu pri vzniku a budovaní našej republiky.
Počas osláv Dňa Hlinkovej mládeže v júni 1940 náš prezident vo svojom prejave povedal, že „naša mládež pod menom HM vystupuje otvorene a demonštratívne ako mládež politická, lebo sa zapája do spojenia so svojim národom.“ Naša slovenská mládež sa teda aktívne zapájala do politického života na Slovensku, o čom svedčí jej účasť na manifestáciách, či iných podujatiach. Mladí predstavitelia ľudovej strany boli poverení dôležitými funkciami, ako napríklad Jozef Kirschbaum, ktorý bol istý čas generálnym tajomníkom HSĽS. Takisto slovenskí študenti, ktorí boli združení v rôznych spolkoch a organizáciách sa aktívne zapájali do politického života a podporovali slovenskú vládu v jej úsilí o dosiahnutie blahobytu na Slovensku.
Dr. Tiso v spomenutom prejave ďalej pokračoval, že „kým tí, ktorí pred svitom slnka slobody blúdili v tme otroctva, oslepení žiarou slobody sú akoby omráčení a dlho im potrvá, kým sa spriatelia s blahodarnou žiarou slobody, zatiaľ HM svitom slobody slovenského národa nielen plným dúškom saje do seba lúče slobodného národného života, ale je oduševneným hlásateľom nového, požehnaného života slovenského.“ Skeptici a nepriatelia 1. SR sa nevedeli zmieriť s jej existenciou a robili všetko pre to, aby podkopali základy fungovania našej republiky. Naproti tomu slovenská mládež bola predstaviteľkou a hlásateľkou slobody slovenského národa, pretože si uvedomovala, že sloboda národa je potrebná pre jeho zdravý vývoj. O akú slobodu jej išlo? No predsa o slobodu nielen vonkajšiu, politickú, ale predovšetkým o vnútornú, duchovnú. Vedená kresťanskými zásadami, ktoré do nej vštepovali kňazi a učitelia bránila pravú slobodu pred jej nepriateľmi, ktorí sa usilovali zotročiť slovenský národ v jarme boľševizmu, či nacizmu.
A ako je to dnes so slovenskou mládežou? Je pravda, že naša súčasná mládež je vzdelaná a má pred sebou veľké perspektívy. Čo z toho však bude národ, keď síce bude mať vzdelaných ľudí, ale títo ľudia budú vidieť iba svoje osobné ciele a nebudú brať pritom ohľad na záujmy národa ako celku? Čo budeme mať z mládeže, ktorá je denne sýtená politickými aférami, škandálmi, či nevkusnými scénami v televízii? Veru pravdu mal istý filozof, ktorý povedal, že aká je mládež, taký bude národ. Hoci žijeme v slobodnom štáte, naša mládež sa nevie oduševniť pre národné záujmy a radšej venuje svoj úsilie realizácii osobných túžob a snov. Tak sa vlastne stráca spojenie medzi mládežou a národom, takže mládež je akoby mŕtva po duchovnej stránke. Aké východisko existuje z tejto priepasti? Nuž vrátiť sa ku svojim koreňom, tradíciám a kresťanskej zbožnosti, ktorá zdobila slovenskú mládež za čias 1. SR. Ako som v úvode povedal, že mládež je kvetom národa, tak ak chceme dosiahnuť obrodu národa, musíme začať u mládeže pestovať kresťanského a národného ducha, ktorý odolá všetkým vábeniam a pokušeniam sveta. Nech je nám v tomto vzorom Jozef Tiso, ktorý tak vrúcne miloval slovenskú mládež a vkladal do nej veľké nádeje.

Ján Hodúr