Svoje si nedáme, cudzie nechceme
V septembri tohto roku si pripomíname 71. výročie vypuknutia 2. svetovej vojny, ktorá sa začala útokom nacistického Nemecka proti Poľsku. V zmysle Ochrannej zmluvy s Nemeckou ríšou sa aj 1. SR musela zúčastniť na tomto vojenskom ťažení a dať súhlas, aby nemecké jednotky nastupovali aj cez jej územie.
Slovenské vojenské oddiely sa zúčastňovali na oslobodzovaní slovenských etnických území, ktoré Poliaci obsadili v rokoch 1920, 1924 a 1938. Nemecká ríša prisľúbila 1. SR vrátenie týchto území. Dňa 15. 9. 1939 jednotky slovenskej armády, ktoré sa zúčastnili na nemeckom ťažení v Poľsku, boli stiahnuté na územie 1. SR. Ich straty vykazovali 18 mŕtvych, 46 zranených a 11 nezvestných vojakov.
Dňa 25. 9. 1939 predniesol predseda vlády Jozef Tiso rozhlasový prejav k slovenským vojakom, v ktorom okrem iného vyzdvihol ich odvahu a statočnosť v boji proti nepriateľom. Hoci z pohľadu katolíckej morálky išlo o útočnú a teda nespravodlivú vojnu, predsa ju možno považovať aj za preventívnu vojnu. Poľské vojsko sa totiž už niekoľko mesiacov predtým zhromažďovalo pri slovenských hraniciach s cieľom vtrhnúť na naše územie a prekvapiť Nemcov zozadu, aby tak uľahčilo postup poľských vojsk na západnom fronte. Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné napadnúť Poliakov skôr, ako by oni napadli nás. Dnes už z historických prameňov vieme, že miestne obyvateľstvo na oslobodenom území s radosťou vítalo slovenských vojakov. Medzi nimi neboli iba Slováci, ale aj Ukrajinci, Rusíni a iné národnosti. Teda nešlo o okupáciu, ale o oslobodenie územia, ktoré predtým patrilo k Slovensku. Naši vojaci sa nedopúšťali násilností na domorodom obyvateľstve, čo sa však už nedá povedať o Nemcoch a Rusoch, ktorí brali do zajatia príslušníkov poľskej armády, polície, úradníctva, inteligencie a iných zložiek národa.
J. Tiso nezabudol v rozhlasovom prejave zdôrazniť jednotu všetkých Slovákov pri septembrovej mobilizácii. V minulosti totiž utláčatelia slovenského národa vštepovali do sŕdc západných Slovákov, že vraj východní Slováci nie sú Slováci, ba ani nemajú s nimi nič spoločného. A naopak východniarov presviedčali, že západní Slováci chcú len využívať východných Slovákov. No v čase jestvovania 1. SR to už tak nebolo. Počas Malej vojny s Maďarskom v marci 1939 sa doslova hrnul každý Slovák zo západu, juhu a stredu na obranu svojho brata na východe. Už tu nebol žiadny rozdiel medzi východniarom a západniarom, ale bola tu spoločná vôľa obetovať aj vlastný život za obranu vlasti.
Preto aj dnes v dobe, kedy sa ako znova v minulosti prízvukuje rozdiel medzi západnými a východnými Slovákmi, je potrebné zjednotiť sa v boji proti nepriateľom slovenského národa, ktorí sa usilujú podmaniť si nás. V tomto úsilí si môžeme brať príklad z našich predkov, ktorí sa v roku 1939 zjednotili a spoločnými silami porazili našich nepriateľov.
Autor: Ján Hodúr