Pochod diablov – 7. 12. 2019 Piešťany
A Ježiš sa ho spýtal: „Ako sa voláš?“ Odpovedal mu: „Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho.“ (Mk 5, 10)
Lucifer, diabol, satan. Kto by o ňom už nepočul? Stretávame sa s touto postavou od kolísky až po hrob. V rámci kultúry, komercie, náboženstva. V rámci neho však čoraz menej a to nie náhodou. Avšak práve v tejto rovine je dôležité chápať, čo v skutočnosti vyjadruje táto postava, nakoľko všetko ostatné vyjadrenie je len odrazom od tohto prapôvodného zdroja obrazu diabla. Odrazom, v zmysle potvrdenia biblického obrazu, alebo jeho čiastočnej či úplnej negácie.
Pravé katolícke náboženstvo je charakteristické primárne uctievaním Trojjediného Boha, podriadením sa Jeho zákonom. Dodržiavanie Božieho zákona dáva človeku takpovediac záruku na to, aby keď človek zomrie, dostal sa v konečnom dôsledku naveky do neba – Božej blaženosti, priazne, večného šťastia. Práve podriadenie sa Božiemu zákonu bolo kameňom úrazu.
Beztelesný diabol sa cítil natoľko silným a pyšným, že považoval službu Bohu za neprijateľnú. V tomto kontexte sa vyjadril – „non serviam“, teda nebudem slúžiť Bohu. Stal sa teda odporcom, za čo ho stihol zaslúžený trest. Chcel sa vyvýšiť a padol. Poznáme to veľmi dobre zo sveta ľudí. Z krásnej bytosti, ako odrazu Boha sa stal pravý opak – obraz padlý.
Práve tento obraz je charakteristický pre postavu diabla aj v materiálnom svete, ktorý sa pretavuje do svojej podoby v rámci pravého kresťanského chápania – t. j. do podoby škaredého a zlého čerta. Táto postava slúži na výstrahu. Peknou tradičnou ukážkou je jeho chodenie so sv. Mikulášom a anjelmi – na reťazi. Spravodlivý Mikuláš, ako dobrý sluha Boží, dobrým deťom rozdáva pomocou anjelov balíčky, zlé trestá pomocou čerta. Presne podľa zásluhovosti.
Práve táto hierarchia – Boh, Boží sluhovia anjeli, Boží sluha Mikuláš a ten, ktorý odmietol slúžiť, diabol, pôvodne tiež sluha, ale teraz ako zločinec priviazaný na reťazi a podrobený spravodlivosti – nám slúži ako príklad správneho ponímania hierarchie.
Ako je však diabol vnímaný v dnešnom svete? Ak je vôbec vnímaný? Lebo jeho najväčším víťazstvom je to, keď nie je vnímaný, keď v mysliach a srdciach ľudí neexistuje. Tak môže nerušene zvádzať, pokúšať a privádzať do večnej záhuby. Za takých podmienok výnimočne úspešne. V lepšom prípade je ako vrah, ktorý má na sebe policajný mundúr, ako zvodca, ktorý má na sebe masku moralistu, fešák, džentlmen, ktorý nám chce dobre. Mimochodom, práve takýto obraz pravdepodobne bude mať očakávaný Antikrist. Altruista, humanista, filantrop, urovnávajúci konflikty, vojny.
Avšak najlepšie je, ak nemá žiadnu masku, žiadny prevlek, ak proste neexistuje.
Jednou zo špecifických póz, ktorú zaujíma v dnešnom svete, je póza, síce ako bytosti, ktorá súvisí s Mikulášom a dobrými anjelmi, ale miesto toho, aby im bol podriadený, tak je utrhnutý z reťaze a vystupuje masovo. Len pozornému oku neujde, že vystupuje v rovine „non serviam.“ Teda žiadna podriadenosť Mikulášovi, poťažne Bohu, žiadna ako sa hovorí hlava a päta. Naopak – masová demonštrácia svojho „JA“, teda postavenie na hlavu.
Ale o to práve ide.
Pochod diablov, ktorý je populárny už roky na odkresťančenom Západe, pod rúškom folklóru, sa pred nedávnom dostal do prvého slovenského mesta – Piešťan, kde práve tento obraz v aktuálnom roku nabral už dosť veľké rozmery. Verejnosti sa to prezentuje ako nevinná zábavka, (pokrivený) folklór, v rámci štruktúr mesta, ako komerčný ťah. Iste, je aj to, ale ako hlboko podružné veci vo vzťahu ku pravému významu.
Pravým významom toho celého je zvrátená propagácia Diabla, mimo jeho biblický obraz.
Naopak, vidíme odporne vyzerajúce postavy, ako „vládnu mestu“. V roku 2018 to poňali satanisti zúčastnivší sa pochodu veľmi správne, čo vyjadrili aj svojim transparentom, kde stálo:
„Nech peklo vládne tomuto mestu! Spolu to dokážeme. Satan”.
Iste, človek dneška vnímajúci len svoje základné potreby, navyše potužený alkoholom, prípadne filozofujúci o všetko a zároveň o ničom, sa tomu vysmeje, práve kvôli tomu, čo bolo spomenuté vyššie, že poňal diablovu existenciu, ako výmysel. Látka je však vážna, keďže diabol využíva všetky možné kanály, aby vstúpil do života človeka a zničil mu ho, hoc aj nevinnosťou, lebo na prvý pohľad je celý pochod čertov, bez vnímania duchovných vecí s ním spojeným primitívnou zábavou.
Preto sa pár obrancov Krista rozhodlo, že demonštratívne vystúpi na tomto podujatí s transparentom ukazujúcom Krista, ako Kráľa nad všetkým a všetkými, kde napísané stálo:
„Christus vincit, Christus regnat, Christus imperat!“ – Kristus víťazí, Kristus kraľuje, Kristus vládne!
Ako to býva, reakcie boli všelijaké – od odmietajúcich, cez ľahostajné, od skúmavých, až po pár priateľských.
Pôvodne sa aktéri chceli modliť organizovane Svätý ruženec, avšak okolo znejúce hlasné démonické tóny to znemožnili a upriamili ich na individuálnu tichú modlitbu. Rozhodujúce je, že v rámci tohto nebezpečného podujatia, bolo odprezentované negujúce stanovisko, za prítomnosti modlitby.
Do budúcnosti by bola žiadúca masovejšia účasť, spojená spolu s demonštratívnym modlením sa Svätého ruženca, ktorý by „prekričal“ démonické zvuky. Nakoľko negovať takéto prejavy je nanajvýš potrebné.
Sledujeme a snažíme sa napĺňať: „Salus animarum suprema lex“, t. j. spása duší je najvyšším zákonom, v rámci laických možností. Takýmto, v našom kontexte primitívnym spôsobom, avšak s pionierskym úsilím.
Radovan Novotný