XI. ročník Memoriálu Jána Šmigovského, Prešov – Spišské Podhradie, 29. august 2018
Vojenskí organizátori „SNP“ pôvodne počítali s celoplošným zapojením sa všetkých posádok do povstania proti Slovenskému štátu. Väčšina veliteľov sa aj podieľala na prípravách. Keď však prišlo na lámanie chleba, t.j. keď začali 29. augusta 1944 nemecké jednotky obsadzovať Slovensko (kvôli partizánskym represáliám na prevažne nemeckých civilistoch), nechali svoje posádky potupne odzbrojiť, pričom Nemcom padla za korisť celá výbava, vrátane zbraní, munície, vojenskej techniky, pohonných hmôt, finančných prostriedkov, zásob atď. Celoslovenským unikátom bola Nitrianska posádka pod velením Jána Šmigovského. Ten sa odmietol pridať k povstalcom, zachoval vojenskú prísahu a ostal verný slovenskej vláde. Avšak keď do Nitry vtiahla nemecká jednotka s cieľom odzbrojiť vojenskú posádku, Šmigovský Nemcom odmietol vydať čo i len jednu pušku. Rozkázal zaujať palebné pozície a začal s Nemcami, ktorí medzitým obkľúčili kasárne zo všetkých strán, vyjednávať. Nakoniec dosiahol svoje s úspešným koncom (s prispením prezidenta Jozefa Tisu) – Nitrianska posádka ako jediná na Slovensku nebola odzbrojená.
Ján Šmigovský konal ako príkladný vojak a ukážkový veliteľ. Napriek tomu bol za tzv. „zradu na povstaní“ tzv. „národným súdom“ odsúdený na trest smrti zastrelením. Mnohí iní velitelia prislúbivší účasť na „SNP“, ktorí zo strachu opustili svojich vojakov a celé kasárne nechali napospas Nemcom, za svoju zbabelosť nielen, že neboli nijak postihnutí, ale dokonca neskôr čerpali z výhod ako „slávni“ účastníci „SNP“.
Tieto skutočnosti veľmi výstižne demonštrujú zvrátenosť a nespravodlivosť, demoliberálno-komunistického režimu, ktorým bol po vojne nahradený ľudácky režim Slovenského štátu. Mnohí azda budú namietať kvôli použitiu zovšeobecňujúceho pojmu „demoliberálno-komunistický režim“, lebo pre klapky na očiach a zaslepenosť srdca nevidia alebo nechcú vidieť spoločnú podstatu komunizmu a demoliberalizmu – a síce nenávisť k objektívnej Božej pravde, k prirodzenému a mravnému zákonu a k tradičnému hierarchickému usporiadaniu štátu a spoločnosti pod egidou oltára a trónu. Je to režim, ktorého osnovateľom je sám satan (skrze svojich služobníkov poťahujúcich spoza opony nitky bábkovým vládam) – akurát, že v určitej dobe a v určitých krajinách bol aplikovaný formou komunizmu, inokedy a inde zas formou demoliberalizmu a rôznych iných „new-age-izmov“. Vždy a všade však so znamením odporu voči starému poriadku na ktorom vyrástla európska civilizácia.
Je preto síce pohoršujúce, ale vskutku pochopiteľné a logické, že tento samozvaný a zo svojej podstaty nespravodlivý režim sa v prvom rade potreboval zbaviť všetkých nepohodlných Slovenov, ktorí svojou životnou teóriou i praxou reprezentovali katolicizmus a aspoň do určitej miery v rámci možností i starý poriadok. Ján Šmigovský k nim bezpochyby patrí. Bol popravený nespravodlivými pre vlastnú spravodlivosť, ktorá vyvierala z jeho katolíckeho a národného presvedčenia. Je pre nás vzorom a symbolom vernosti. Preto, z úcty k nemu a z odporu voči historickým lžiam, sme už jedenásty krát prešli pešiu 60 kilometrovú trasu z Prešova do Spišského Podhradia v rámci Memoriálu Jána Šmigovského. Kiež by i prípad Jána Šmigovského, ktorý bol celé desaťročia takmer neznámy, dopomohol aspoň niekoľkým jednotlivcom k otvoreniu očí. Všetko je však v rukách Božích. Tak nám Pán Boh pomáhaj!