Prosba

Duchovné mŕtvoly vôkol nás,
smejú sa, až v srdci páli.
To z vnútra prehnitý je klas,
myslia si, že na zemi sú v raji.

Mamona ich matka nová,
konzum sa stal otcom.
Nevážia viac skutky, slová,
chcú všetko mať silou mocou.

Spytovať si svedomie je drina,
riadia sa len vlastnou hlavou.
Kto za rúškom sa však skrýva
a vedie ich za svetskou slávou?

Boh je vytesnený na samé dno,
prežitok našich starých mám.
Kam sa ľudstvo, kam pohlo?
Či spamätá sa z vlastných rán?

Otvor oči, Bože milý, bezbožníkom,
nech kajajú sa a ctia si meno Tvoje.
By náš národ nikdy nezanikol,
s pokorou Ťa prosím, vyslyš slová moje.

Kika