Modlitba na posledný deň v roku

Nekonečne večný Bože, všemohúci Stvoriteľu všetkých vecí. O niekoľko krátkych hodín zase pominie sa jeden rok. Pominie sa so všetkými protivenstvami, o ktorých sme si veľa ráz mysleli, že znášať nie sme schopní. Pominie sa so všetkými radosťami, v ktorých ani sami nevieme, akú blaženosť sme nachádzali. A teraz, milostivý Bože, Pán času a večnosti, musíme počet skladať, na čo sme použili tento rok, ktorého konca sa toľko tisíc našich blížnych nedožije. Bojíme sa tohto účtovania, lebo sme si vedomí, že sme veľa ráz zhrešili. Preto pokorne Ťa prosíme za odpustenie. Hľa, málo je tých dní, na ktoré by sme spokojne mohli spomínať i na svojej smrteľnej posteli. Mnohé dni žalovať budú na nás pred súdom Tvojim, spravodlivý Bože, že sme ich premárnili, ba použili na páchanie hriechov a na pohoršenie blížnych svojich. Spravodlivý Bože, keď porovnáme to, čo sme spáchali, a to, čo dobrého sme vykonali, zahanbení musíme uznať, že sme menej hodní lásky Tvojej, ako tí, ktorí sa tohto dňa nedožili. Ale väčšia bola Tvoja trpezlivosť, ako naša nevďačnosť; daroval si nám život, hoci sme si ho nezaslúžili. Naozaj, ani nevieme spočítať, koľko milostí si nám tohto roku uštedril. A keď si ešte spomenieme na tie mnohé nebezpečenstvá tela i duše, ktoré si od nás odvrátil, pokorne musíme vzdychnúť a uznať: Ach, my nehodní služobníci, my nevďačné deti. Milostivý Spasiteľu, najsladší Ježišu, Ty, ako náš prostredník, koľko ráz dvíhal si ruky svoje pred nebeským Otcom, aby nás netrestal za naše neprávosti; koľko ráz volala presvätá krv Tvoja za odpustenie hriechov našich, koľko ráz sme obsiahli rozhrešenie od kňaza, sluhu Tvojho, lebo sme sľubovali, že život svoj polepšíme, ale aj na toto predsavzatie ako často sme zabudli. Ostali sme takí, akí sme boli. Ba, stávali sme sa ešte horšími. Ach, Pane náš, nesúď nás! Bože, ako by sme obstáli? Nehľaď na naše hriechy, ale zmy ich krvou nevinného Baránka, veď ona za nás na kríži vyliata bola. Bože, zmiluj sa nad nami. Hľa, vrúcne žiadame s Tebou sa zmieriť a úprimne Ti sľubujeme, že v nastávajúcom roku, ak nám dožičíš života, chceme sa polepšiť, chceme zbožne žiť, a verne Ti slúžiť. Bože náš, čím sa Ti odplatíme za tie tvoje mnohé dobrodenia, ktorých sme boli účastní v tomto končiacom sa roku? Ach, kiežby veľkosť lásky Tvojej, nám preukázanej, hlboko prenikla duše naše teraz, keď tu pred Tebou kľačíme, a kiež by srdcia naše boli naplnené večnou vďačnosťou. Cítime, že aj tento cit vďačnosti našej pochádza z Tvojej štedrosti. Preto v posledných hodinách tohto roku ponáhľali sme sa k svätému oltáru Tvojmu, kde si prítomný pod spôsobom chleba, aby sme svoje srdce, svoju dušu a všetko, čím vládneme, položili na svätý oltár, ako obetu vďačnosti Tebe, dobrotivému Pánovi a svojmu Bohu, a chválospevmi Teba velebili a Tebe sa teraz i na veky vekov klaňali. Amen

In: Andrej Radlinský: Nábožné výlevy, SSV, 1945