Slovenská hrdosť…

Autor: Sisa (KIKA)

Dokedy chceme cúvať a skrývať názory?
Azda naveky plniť cudzie príkazy?
Počúvať len to, čo sa v médiach hovorí
a veriť, že to náš charakter neskazí?

Vládu sme vrátili komunistom do ich dlaní,
no naďalej veríme v silu demokracie.
Tento stav sme si zapríčinili sami,
keď sme sa stali štátom úplnej tolerancie.

Len raz bol Slovák na Slovensku doma,
len raz si riadil politiku svojich prianí.
Teraz podľa cudzích všetko s pokorou koná,
od slovenského národa sa oddane stráni.

V ťažkých časoch štát náš slovenský vznikal,
keď vojna zúrila v takmer celej zemi.
No Slovák si na národnú púť rýchlo zvykal,
veď dosiahol to, čo všetci dávno chceli.

Nebolo ľahké budovať jeho základy,
veď sme zrazu ostali celkom sami.
Z každej strany sa k nám plazili hady,
by ten nový štát medzi sebou roztrhali.

Predsa len prežil túto skúšku ohňom,
a dnes sa ešte niekto zbabelo tvári.
Že keď je už pár rokov po ňom,
vraj sme ho nikdy ani nemali.

Teraz, keď máme svoj štát a susedov v kľude,
prečo za neho nebojujeme, prečo zrazu mlčíme?
Či je nám už celkom jedno čo s nami bude?
Pod ťarchou zbabelosti sa svorne krčíme.

Veď ešte nie je koniec nášho boja,
my nechcem sa len tak vzdať.
Na stráži rodnej zemi poniektorí stoja,
čo nevládzu sa ďalej prizerať.

Národná hrdosť Ťa k tejto službe viaže,
postav sa konečne proti nespravodlivosti.
Rob, čo Ti srdce tak nebojácne káže,
obnov prameň slovenksej hrdosti.