Nie je…

Autor: Sisa (KIKA)

Nie je hanbou pýtať sa, ak niečo nevieme,
hanbou je však prijať, čo vlastne nechceme.
Nie je hanbou ústa v pravú chvíľu otvoriť,
keď sa iní veľmi snažia pravdu krivdou pokoriť.

Nie je hanbou zdvihnúť prst a povedať stačí,
mne sa predsa môže hnusiť, čo sa iným páči.
Hanbou nie je pravým menom pomenovať zlo,
i keď na smrť, bolesť, smútok sa už zabudlo.

Hanbou nie je postaviť sa odhodlane v rad,
i keď zbraňou na mňa mieri zapredaný brat.
Hanbou je však stať si do šíku zloby,
rúcať chrámy, domovy, predkov našich hroby.

Hanbou nie je čeliť strachu v srdci skrytému,
hanbou je ponoriť sa do beznádeje systému.
Zavrieť oči a prehliadať schválne cudziu bolesť,
je ako slepého ku krásam sveta doviesť.

Prestaňme sa teda hanbiť, že hrdosť v duši máme,
prehráme len vtedy, keď sa pokoríme, vzdáme!
Na boj sily ostalo nám, verím, ešte dosť
a tak teda zabudnime na pretvárku a zlosť!

Postavme sa spoločne len na stranu pravú,
nemôžeme zapadnúť do zmiešaniny davu.
My musíme predsa tvoriť krajšiu budúcnosť,
za predkov a deti naše, je to naša povinnosť!