Mor!

Autor: Jaroslav Križák

Oni vravia, že majú rovnaké práva ako my,
no robiť na nich musíš iba ty.
Oni vravia, že chcú pociťovať života sladké radosti
ale trochu pozabudli, že kde sú práva. Tam sú aj povinnosti!

Že vraj trpia nárastom duševnej demencie
tak skús sa prejsť po ich štvrti
pocítiš silu ich zvrhlej potencie,
v tej chvíli do očí pozrieš sa smrti.

Stále myslím na mojich predkov,
ako krvopotne budovali našu krajinu,
aby ty si sa mohol po nej prechádzať bez strachu a zmätkov
a tie prasce z nej robia pustú ruinu.

Takže oni všetko a ty nič
oni voľnosť a ty len bič.
Kto tu vlastne doma je?
Trochu divne mi to znie.
Od kedy tu tamtí prišli
len zlo a podlosť od nich vzišli.

Ožobračujú nás dňom i tmou
v podobe detských prídavkov.
Je to zver? Či vari ľudský tvor?
Jedno slovo 3krát poviem: MOR, MOR, MOR!!!

Politici sa ich zastávajú
nedivím sa, veď oni s nimi nič nemajú.
Platy svoje poberajú
ale potom nech si tú svoju múdrosť za klobúk zas dajú.

A zahraničie kričí, volá
aha tamto kdesi v diaľke rasistický štát,
nerobte z nás všetkých vola
vy poslední by ste mali ústa otvárať!

Všetci ste ich práve ku hviezdam vyzdvihovali
a keď k vám prileteli od brán ste ich odohnali.
Pakujte sa a nech vás tu už nevidíme
to sú slová vašej antidiskriminačnej teórie.

Tak nekážte nám nech ste, kto ste
my vykorisťovať viac sa už nedáme
aj keď sme stále na ľudskej úrovni chvoste
my boj o našu zem aj tak raz vyhráme!