Memoriál Jána Šmigovského – X. ročník, Prešov – Spišské Podhradie (29. august 2017)
Podplukovník Ján Šmigovský bol prvou obeťou tzv. retribučného súdnictva, politickej frašky, ktorej hlavným motívom bola pomsta a účtovanie so Slovenmi, ktorí ostali aj napriek nepriaznivým okolnostiam verní Bohu, národu a štátu. Pri uplatnení princípu retroaktivity bol pplk. Šmigovský odsúdený za činy, ktoré v čase vykonania nielen, že neboli protizákonné, ale naopak, zo zákona (ľudského, prirodzeného i mravného) bezprostredne vyplývali. Jeho hlavnou vinou bolo, že sa ako veliteľ Nitrianskej posádky nepridal k tzv. SNP – vojenskej rebélii, čechoboľševickému besneniu proti slovenskej samostatnosti a kresťanskému charakteru Slovenského štátu. Konal tak, ako by mal v ideálnej rovine konať každý vojak – zachoval prísahu vernosti, neprezliekol kabát, zostal oddaný v zložitej situácii, kedy zrádzali mnohí jeho vojenskí kolegovia i nadriadení. Hrdinské skutky, za ktoré si v skutočnosti zasluhuje veľké uznanie a poctu, boli pre tvorcov demokracie zámienkou k tomu, aby bol odsúdený na trest smrti.
Dr. Jozef Tiso vo svojich verejných prejavoch viac krát zdôrazňoval, že dejiny majú zaznamenané ako bol budovaný Slovenský štát – húževnatým zápalom; láskou k svojim, ale nie nenávisťou k iným; bez krviprelievania; s kresťanskou miernosťou voči nepriateľom; a naopak, ako bola obnovovaná demokraticko-boľševická ČSR – rabovanie, vraždy, boje, násilnosti, nenávisť ku všetkému kresťanskému a slovenskému… Nazdával sa, že tieto historické fakty budú jasne brané na zreteľ aj v budúcnosti pri hodnotení oných udalostí. Vidíme však, že súčasný obraz dejín a propaganda, ktorú demoliberáli prevzali od svojich boľševických predchodcov sa zdá byť mocnejšia než pravda a zdravý rozum. Že sa dnes oslavujú gauneri, vrahovia a iný odpad ľudskej spoločnosti, že pre mená skutočných hrdinov, ktoré nebolo možné odstrániť z historickej pamäte, museli byť vytvorené fiktívne obrazy s negatívnou konotáciou, aby tak zapadli do ich ľstivej propagandy.
Memoriál Jána Šmigovského má byť aspoň malou kvapôčkou pravdy v mori lží a poloprávd. Jeho cieľom je vzdať hold osobe pplk. Šmigovského, ale tiež hovoriť otvorene o dejinných faktoch, ktoré sú dnes väčšine ľudí neznáme. S Božou pomocou sme tento rok prešli 60 kilometrovú trasu z Prešova do Spišského Podhradia k hrobu pplk. Šmigovského už po desiaty krát.
Z pohľadu svetského človeka sa možno zdá byť smrť Jána Šmigovského nezmyselná, zbytočná, krutá. Nezabúdajme však, že mnohí prví sa stanú poslednými a mnohí poslední prvými. Pán Boh odmenil Jána Šmigovského dobrou smrťou – zomrel zmierený s Bohom, zaopatrený svätými sviatosťami, duchovne dozretý. Nábožný človek vie, že dobrá smrť býva odmenou za dobrý život, že čím má človek (v posväcujúcej milosti) ťažší údeľ na zemi, tým väčšia býva jeho sláva v nebi. Nech teda Pán Boh udelí pplk. Šmigovskému večný pokoj a nebeskú blaženosť!