1154. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda, 9. júl 2017, Ludrová
Biskup Dávid Bartimej Tencer OFM Cap. sa na sviatok sv. Cyrila a Metoda v úvode svojej homílie (na nitrianskej cyrilo-metodskej slávnosti) na margo zasvätenia Slovenska Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie z roku 1947, ktoré malo byť v tento deň obnovené, vyjadril celkom jasne a otvorene: keby mala dnešná slávnosť a zasvätenie vyzerať tak, ako pred 70 rokmi – tak by sa toho Jeho Excelencia nezúčastnila.
Možno sa nad tým niekto nechápavo pozastavuje, z neomodernistického hľadiska je to však úplne logické stanovisko. Kým neomodernizmus principiálne nemá problém s heretikmi, židmi, moslimami, dokonca ani s homosexuálmi, jediným skutočným problémom, ktorý treba eliminovať, je integrálny katolicizmus.
Keby tohtoročná cyrilo-metodská slávnosť a zasvätenie mali vyzerať tak, ako v roku 1947, teda slávnostné procesie, skvostné a bohatozdobené rúcha na oslavu Všemohúceho, liturgické obrady v neporušenej katolíckej forme, ale najmä pravá viera a katolícke zmýšľanie, ktoré ako u duchovných, tak i u laikov bolo ešte z väčšej časti prítomné (aj napriek tomu, že v štyridsiatych rokoch si už nákaza neomodernizmu a liberalizmu úspešne získavala mnohých priaznivcov aj u nás, čím sa postupne pripravovala pôda na druhovatikánsku revolúciu), tak by biskup Tencer ostal radšej doma.
Čo však sv. Cyril a Metod? Súhlasili by s biskupom Tencerom? Zúčastnili by sa slávnosti, ktorá by bola katolícka ako v roku 1947 alebo toho, čo sa uskutočnilo teraz? Obradu, ktorého tvorca, inšpirovaný odpadlíckym „arcibiskupom“ Thomasom Cranmerom, sa vôbec netajil tým, že z omše odstránil katolícke prvky, ktoré prekážali protestantom a židom; obradu, ktorý nevyjadruje katolícku teológiu sv. omše a zasieva do duší jed protestantského poňatia. Zúčastnili by sa sv. Cyril a Metod slávnosti, ktorá by bola katolícka podľa mena, obsahu i formy alebo takej, ktorej meno síce ostalo, ale čo do formy a obsahu je sprotestantizovaná, neomodernistická a ekumenická?
Keď čítame historické pramene – Žitie Konštantína a Žitie Metoda -, vidíme, že pred príchodom svätých bratov na naše územie kresťanstvo u Slovenov už bolo ako tak udomácnené, avšak v učení sa vyskytovali rôzne bludy a povery pochádzajúce ešte z pohanstva. Svätí bratia ich s apoštolskou horlivosťou vyvracali a potláčali, pretože, ako všetci svätí, aj oni neúnavne dbali o čistotu viery a mravov. Povieme si, že roboty mali dosť a za pár rokov toho stihli naozaj veľa, keď sa ich mená tak hlboko zapísali do duše národa.
No dnes by tej roboty mali oveľa viac a je tiež otázne, či by ich apoštolská činnosť bola taká úspešná ako predtým. Vtedajší ľud bol totiž prostý, ale veril v existenciu objektívnej Pravdy a túžil ju poznať. A tak, keď aj boli ešte vyznávané niektoré bludy a povery, sv. Konštantín, ktorého volali Filozof, lebo prekypoval múdrosťou a výrečnosťou, ich dokázal jednoducho a presvedčivo vyvracať a ľud práve vďaka svojej prostote, svetlom prirodzeného rozumu, dokázal rozlišovať. A mnohí tak prijali plnú Pravdu a vzdali sa nesprávnych názorov a praktík. Samozrejme, aj vtedy sa našli pyšní ľudia, ktorí svoje ego povyšovali nad Pravdu, žiadna doba nie je oslobodená od judášov, ale zjavne ich nebolo dosť na to, aby zabránili požehnanému vplyvu svätých solúnskych bratov.
A čo dnes? „Pokoncilová realita“ je plná oveľa nebezpečnejších a zhubnejších bludov. Moderný človek klesol tak hlboko do priepasti liberalizmu, že už pochybuje aj o tom, či by mohla existovať nejaká objektívna Pravda. Je sám sebe „bohom“, ktorý určuje, čo je dobré a čo zlé. Odpoveďou moderného človeka na akýkoľvek protiargument je: „každý má predsa svoju pravdu“. Keby sv. Cyril a Metod prišli hlásať neporušenú vieru a mravy medzi dnešných ľudí, zrejme by moc nepochodili, laici by nechápavo krútili hlavou, nazvali by ich pyšnými a netolerantnými fanatikmi, ktorí si myslia, že majú patent na pravdu; hierarchia na čele s pápežom by ich po odsúdení z fundamentalizmu a spiatočníctva suspendovala, prípadne rovno „exkomunikovala“. Boli by označení za schizmatikov, lebo by odmietali liberálne a nekatolícke názory pontifika. Štát by ich perzekuoval za trestné činy extrémizmu, antisemitizmu, islamofóbie a homofóbie.
Niekomu sa možno zdá vyššie opísaná situácia pritiahnutá za vlasy. Keď však vidíme, ako sa zaobchádza so skupinkami integrálnych katolíkov, ktorí veria a hlásajú tú istú neporušenú Pravdu ako sv. Cyril a Metod, výraz tváre nám trochu zvážnie.
Nie, sv. Cyril a Metod, by sa zaiste nezúčastnili tých dnešných cyrilo-metodských osláv. Naopak, keby na to mali prostriedky, snažili by sa ich uskutočneniu zabrániť. Niet pochýb, že väčšina z účastníkov a organizátorov môže mať a má dobré úmysly, to však nestačí, lebo dvom pánom sa nedá slúžiť ani s najlepšími možnými úmyslami. Boh a dnešný liberálny svet sú v takom ostrom rozpore ako oheň a voda, či svetlo a tma.
My na príchod svätých vierozvestcov nespomíname tak masovo a veľkolepo ako v Nitre. Zato však pokorne a s úprimným srdcom, každoročne pri cyrilometodskom dvojkríži nad obcou Ludrová, vzývame Všemohúceho, aby na ich mocný príhovor zachoval a očistil dedičstvo otcov, ktoré je tak veľmi pošpinené modernými bludmi, aby povýšil sv. Cirkev, ponížil jej nepriateľov a obnovil poriadok vo svete, najmä však v našom národe. Ten prostredníctvom Božej priazne a orodovania Sedembolestnej Panny Márie a sv. solúnskych bratov prežil už mnohé krízy a úskalia. Prežije však aj tie dnešné a budúce, keď sa z Božej priazne vymaňuje?