P. Robert Mäder: Ona rozdrví hlavu tvoju! (1935)

Známy švajčiarsky univerzitný profesor, ktorý nedávno zomrel, stál už pri vchode do katolíckej Cirkvi. Nemal však odvahu vstúpiť. Jeho deti o ňom hovorievali: „Ocko sa večer hráva s guličkami.“ Nepoznali tú zvláštnu hru, ale my ju poznáme. Modlieval sa ruženec.

V kostole i v rodine sa radi hrávame s guličkami svätcov. Sme presvedčení, že ak to robíme pozorne a vrúcne, preukazujeme tým ľudskej spoločnosti väčšiu službu než diplomati, ktorí hrajú na šachovnici politickej. Ak sa modlíme ruženec náležite, nie bezmyšlienkovite a mechanicky, zvíťazíme nad štátnikmi v obrovskom boji svetla s tmou. Každá dobrá modlitba ruženca je duchovným výbojom, akýmsi exorcizmom, zaklínaním diabla v zmysle Písma svätého: „Nedávajte miesto diablovi!“ Ustúp, nečistý duchu, a urob miesto Duchu Svätému! Ruženec nie je nič strojového, ale je našou strojnou puškou. Ružencom konáme naliehavú praktickú prácu pre prítomnosť i pre budúcnosť. Modlitba ruženca je služba vojenská.

Pozemský život je niečo iné, než sa väčšina ľudí domnieva. Nie je to pohodlné a nudné potulovanie sa svetom. Nie je to honba za motýľmi tých večných detí, ktorým hovoríme ľudia. Nie je to hašterenie o korytá. Musíme mať odvahu, aby sme nielen na kazateľniciach a v spovedniciach, ale taktiež inde hlásali: Buďto Boh, alebo diabol! Život a dejiny nie je možné vysvetliť, ak nie je porozumenie pre veci démonické. Možno to zreteľne poznať z Biblie a z cirkevných modlitieb.

Sotva dieťa nadobúda uživanie rozumu, ako hovorí moderný spisovateľ, začína satan o jeho dušu hrať s Bohom veľkú šachovú partiu. Bojuje neúnavne, krok za krokom, otvorene i tajne, ťahmi dobre premyslenými, rafinovanými, často geniálnymi, o kráľa i sedliaka, o biskupa i jazdca.

Dnes sme tak ďaleko, že diabol môže byť nazvaný pánom sveta. Moderný svet stojí mimo Boha, mimo Krista, mimo Cirkev. Satan môže byť smelo považovaný za dušu storočia. Svetovou tlačou, mamonizmom, spoločnosťou bezbožeckou hovorí Lucifer. On je protibožský, zosobnený zápor. Negácia. De Maistre by v súčasnom sociálnom ateizme ľahko poznal satanský charakter, ktorý videl vo francúzskej revolúcii.

Keď je satanizmus proti kresťanstvu, je kresťanstvo protisatanizmus. Kristus sľúbil pred svojim nanebovstúpením: „Tých, ktorí uveria, budú sprevádzať tieto zázraky: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov.“ I keď exorcistát je zvláštne cirkevné svätenie a slávny exorcizmus smú vykonávať len kňazi s biskupským povolením, predsa môže a má každý pokrstený a birmovaný človek byť v istom zmysle exorcistom, môže a má zaklínať a vyháňať diabla, a to defenzívou i ofenzívou, obranou i útokom.

Osud duše sa väčšinou rozhoduje na hraniciach ako osud zeme. Musíme na hraniciach vystavať silné pevnosti, musíme starostlivo chrániť zmysly, vchody do duše, musíme všade postaviť stráže, ktoré sa modlia. Nesmieme sa odvažovať príliš ďaleko do nepriateľského územia. Varujme sa blízkej príležitosti v každom smere. Nevyjednávajme. Nerobme kompromisy. Nezahrávajme sa s hadom. To je taktika Matky Božej. Má nám byť vzorom v živote súkromnom i politickom. Drobné ústupky a malé neopatrnosti na hraniciach veľmi často rozhodujú o výsledku vojny.

Žena s Dieťatkom, drviaca hlavu hadovu, je stredom modlitby ružencovej. Musí v nás budiť ducha katolíckej ofenzívy. Z obsadeného územia musíme diabla vyháňať. Každý večer pri spytovaní svedomia. Pri každej spovedi. Ľútosť, predsavzatie, vyznanie, rozhrešenie majú ako exorcizmus vyháňať diabla. Preto zlý duch spovednicu nenávidí.

S tým však rytier Máriin nesmie byť spokojný. Svojho povolania exorcistu modlitbou a bojom máme si byť vedomí i vo verejnom živote. Čím má byť pravá katolícka svetová politika? Verejným exorcizmom, predneseným ústami mužov proti bezbožeckému svetu.

Nevybudujeme kráľovstvo Krista Kráľa, pokiaľ slová Písma „nedávajte miesto diablovi“, nestanú sa nám moderným ľudským pokladom katolíckeho svetového názoru, pokiaľ bezuzdná moderná voľnosť viery, svedomia, reči a tlači nebude prekonaná. Najprv musia von zlí duchovia roku 1789, o ktorých hovorí de Maistre. Ruženec má v tomto smere pôsobiť ako všestranná mocná ofenzíva proti démonizmu vo svetovom ovzduší: má očisťovať, vymetať zlých duchov, oslobodzovať.

Ruženec musí však taktiež ako adventná modlitba pripravovať cestu lepšej katolíckej budúcnosti. Ruženec je niečim radostne víťazným, rozhodujúcim v boji, božsky optimistickým. Ruženec urýchľuje príchod letníc. Ak sa modlia národy s Pannou Máriou, zostupuje Duch Svätý.

Zdá sa však, že terajšia smutná doba neuznáva kresťanský optimizmus, ktorý je v modlitbe ruženca. Veď žijeme viac v dobe prevratov a rúcania, než obnovy a tvorenia. Ale či nestrhávajú revolúcie všetko zhnité, aby vybudovali chrám Ducha Svätého? Môže Boh stavať tam, kde staval už iný? Môžu dvaja bývať na tom istom mieste? Nežije ľudstvo v období, ktoré starí nazvali via pulchrativa – cesta očistná?

Nemajú pohromy, ktoré nás zasiahli a snáď ešte zasiahnu, prečistiť pôdu, na ktorej má byť vybudovaná nová Európa? De Maistre hovorí: „Ak zmyje niečo Prozreteľnosť, je zrejmé, že chce písať znovu.“

Preto sa s ostatným kresťanstvom chopíme ruženca a svoj vojenský program, ktorý sme spoznali v škole Pia XI. s dôverou položíme k nohám Matky, ktorá drví hlavu hadovu. Už dávno sme vyrástli z modernej povery, že by sa svet mohol zmeniť vášnivými frázami, či už lberálnymi alebo katolíckymi.

Tak, ako na počiatku stvorenia, vzbudí Boh i teraz nový svet z ničoty našej malomocnosti. Modlime sa. Panna Mária je naše heslo, svätý Michal náš vodca.

Z knihy Mária víťazí!