Veľkonočná nedeľa

Všeobecné poučenie o Veľkonočnej nedeli podľa XIV. vydania Nábožných výlevov Dr. Radlinského z roku 1945

Najväčším sviatkom kresťanstva je Veľkonočná nedeľa, v ktorú oslavujeme to veľké tajomstvo, ktoré sa stalo pred úsvitom tohto dňa, keď totiž usmrtený a pochovaný Kristus svojou mocou ako víťaz vstal z hrobu. O tejto neodškriepiteľnej pravde sv. Pavol povedal: „Márne by bolo naše kázanie, márna by bola i naša viera, keby Kristus nebol vstal z mŕtvych. Sviatok tento je sviatkom sviatkov a nedeľou nedieľ.

Židovská a kresťanská Veľká noc

Židia v Starom zákone slávievali každoročne Veľkú noc na pamiatku tej noci, keď sa zázračne vyslobodili z egyptského zajatia. Oveľa vznešenejší je predmet slávenia kresťanskej Veľkej noci, keď sme boli Kristovou smrťou a jeho zmŕtvychvstaním vyslobodení zo služobníctva hriechu a diabla. Židia jedávali a jedávajú veľkonočného baránka, že boli oslobodení od časnej smrti krvou baránka, ktorou krvou si pomazali veraje. No celá židovská Veľká noc a ich baránok bol len predobrazom kresťanskej Veľkej noci a nášho veľkonočného Baránka, Ježiša Krista, ktorého predrahou krvou sme boli vykúpení, ba jeho sv. telom a krvou sme až podnes nasycovaní a napájaní. Preto naše jedenie baranieho mäsa na Veľkú noc je len zemským zobrazením duchovnej radosti.

Záloh nášho zmŕtvychvstania

Pán vstal z hrobu skutočne. Zjavil sa Márii Magdaléne, Petrovi, apoštolom, emauzským učeníkom a monhým iným, ktorí túto pravdu hlásali i život položili za Kristovo zmŕtvychvstanie, ktoré sa stalo základom našej viery. Ono je tiež i zálohom a predobrazom nášho zmŕtvychvstania, teda žriedlom našej nádeje a radosti. Áno, v posledný deň vstanú naše telá z mŕtvych, lebo Kristus povedal: Príde hodina, v ktorú všetci, ktorí sú v hroboch, počujú hlas Syna Božieho. Ktorí dobre činili, budú vzkriesení žiť, ktorí ale zle činili, vstanú za trest. Po vzkriesení bude všeobecný súd. Ježiš Kristus príde s mocou a slávou, sprevádzaný anjelmi. Spravodliví budú stáť na pravej, hriešnici na ľavej strane. Dobrých Spasiteľ oblahoslaví a vojdu do večného života; bezbožných však zatratí a tí vojdú do večných pekelných múk. Deň, keď sa to stane, nevie nikto, len Boh. Kresťan, predstav si úzkosť toho dňa a iste sa zachrániš od mnohých hriechov. Sv. Písmo hovorí: Človeče, pamätaj na svoje posledné veci: smrť, súd, nebo, peklo a nikdy nezhrešíš.

Obraz tvojich činov

Vzkriesenie Kristovo je obrazom toho, čo má robiť každý kresťan. Ježiš na veľkonočný deň začal nový život v oslávenom tele. Tak má každý kresťan povstať z hrobu hriechov a započať nový život v posväcujúcej milosti; podľa sv. Pavla má zvliecť starého človeka obliecť nového podľa podobenstva Božieho; má odumrieť hriechu a žiť spravodlivosti. Toto nám hlása i príroda jari, keď sa každá odumretá bylinka berie k životu. Tvoj Ježiš vstal! Kedy ty vstaneš? Ak sa teraz zo spánku hriechov prebudíš, v tebe bude žiť Ježiš. K tomu, hľa, nás uvádza sv. Cirkev zákonom: „Každoročne z hriechov sa vyspovedať a v čase veľkonočnom Sviatosť Oltárnu prijať.“ Ak nie, Veľkú noc sláviš len telesne, tvoja duša však stále leží v hrobe, lebo odumrela Kristovi.

Veľkonočná nedela ešte pripadá do zakázaného času, cez ktorý kresťan katolík nesmie ísť na tanečné zábavy a hlučné svadobné veselie.

Ľudové zvyky

Na Veľkú noc okrem požívania baránka je ešte viac zvykom požívať veľkonočné vajíčka, ktoré vopred krásne zafarbia, od čoho dostali aj meno kraslice. Vajce je obrazom požehnania a úrodnosti prebúdzajúcej sa jari, obraz nového života a obraz hojnosti milostí veľkonočných sviatkov. Iným všeobecným zvykom je oblievačka a šibačka na Veľkonočný pondelok. Niektorí mienia, že tento zvyk má svoj pôvod v pohanstve; iní však, že je to spomienka na rozháňanie žien, ktoré rozchyrovali po meste Jeruzaleme, že Pán vstal z mŕtvych, a keďže ich inak nemohli rozohnať, oblievali ich vodou a bili ich korbáčmi.