Výročie vyhlásenia autonómie Slovenskej krajiny, 11. október 2015, Žilina

Vyhlásenie autonómie Slovenskej krajiny v rámci 1. ČSR zo 6. októbra 1938 otvorilo novú epochu našich novodobých dejín. Trvala síce len niekoľko rokov, no má pre nás veľký význam. Strom sa pozná po ovocí a táto epocha, ktorá o pár mesiacov neskôr vyústila v štátnu samostatnosť, je jasným dôkazom toho, že iba štát spravovaný podľa Božieho poriadku môže priniesť skutočné požehnanie a blaho pre svoj ľud. „Katolicizmus dáva jednotlivcovi charakter, dušu, cítiace srdce, to isté dáva aj štátu“, hovorí Dr. Jozef Tiso v jednom zo svojich prejavov.

I tento rok sme sa stretli v Žiline, pod balkónom Katolíckeho domu, z ktorého bol vyhlásený Žilinský manifest deklarujúci slovenskú autonómiu, aby sme si pripomenuli onen veľký deň a prihlásili sa k ideám ľudáckeho hnutia. Reflektujúc realitu dneška vidíme kam doviedli (resp. ešte vedú) bábkové elity v rukách budovateľov nového poriadku, uchopivšie moc po druhej svetovej vojne, náš národ za tých 70 rokov. Demoliberálnymi bludmi postupne nasiakli aj národné kruhy, čím sami sebe zobrali možnosť reálnej opozície voči súčasným trendom a stali sa len neškodnými čiastkami pluralitnej spoločnosti. Cestu pritom máme dávno vytýčenú – ľudácki predstavitelia podrobne spracovali pápežské sociálne učenie v slovenskom kontexte a položili základy koncepcie, ktorá je čo do atribútov aktualizovateľná, čo do podstaty však nadčasová. K nej sa nám treba vrátiť, nie sa zháňať po novotách odtrhnutých od reality a pretekať v tom, kto vymyslí väčší nezmysel.

Tak nám Pán Boh pomáhaj!