Andrej Hlinka: „Vtedy im ho vydal, aby bol ukrižovaný“

Bola noc. Jeruzalem statočný a pracovitý už odpočíval. Na nohách bola len synagóga a jej úradní zástupcovia: židovská rada, Annáš, Kaifáš a ostatní prísediaci. Splnila sa už bola túžba synagógy: Ježiš bol už zradený, opustený, sputnaný a pred radu privedený bez toho, žeby sa bola stala obávaná vzbura.

Odbila polnoc. A rada zasadá proti zjavnému nariadeniu zákona. V noci idú vynášať rozsudok, ktorý dľa ich zákona a učenia Talmuda nemal nikdy v noci byť vynesený!

Oni ho však vyniesli a vyriekli: „Čo, ešte potrebujeme svedkov? Veď sme sami počuli z jeho úst.“ (Luk. 22, 71.) „A povstanúc celé množstvo, viedli ho k Pilátovi.“ (Luk. 23, 1.)

Úbohá postava ten Pilát! Bol síce rímskym vladárom, mal moc odsúdiť ho alebo prepustiť. Bol piatym vladárom, vládnul zpočiatku z milosti cisára Tiberia a Pilát sa vedel za celých desať rokov udržať v tomto vysokom a ťažkom postavení. O charaktere Piláta čítame, že bol mužom neobratným, bol pyšný a surový, zlostný a neústupný, úplatný a zároveň ukrutný, ktorý sa dopúšťal mnohých hanebností, lúpeží, útiskov a vrážd. Zapríčinil nejednu vzburu v zemi a ničoho sa tak neobával, ako aby sa cisár o jeho činoch nedozvedel.

Dľa svedectva sv. Písma bol Pilát povahou záhadnou: bol miešaninou samých protív. Tu bol veľkodušný, tam zase podlý; tu bol svojvoľný a neústupný, tam zase až primoc ústupný a vrtkavý. Dnes bol samá rozvažitosť a základnosť, zajtra už samá povrchnosť. O jeho náboženstve nemáme tiež inakšej zmienky: dnes bol nábožným až k poverčivosti, zajtra cynik. Dnes bol horlivým zástancom pravdy, práva a zákona, zajtra ho už vidíme medzi tými, ktorí pášu krivdu, bezprávie a zločiny.

Tento má súdiť nad Ježišom! Taký je aj jeho súd a výrok: „Ja na ňom žiadnej viny nenachodím…“ – „vtedy dal Pilát Ježiša zbičovať.“ Korunovaného, zbičovaného, zakrvaveného vedie von a hovorí ešte raz: „Hľa, vyvádzam vám ho von, aby ste poznali, že na ňom žiadnej viny nenachádzam.“ A na konci, ako počul, že sa mu vyhrážajú žalobou u cisára, umýva si ruky a – „vydal im Ho, aby bol ukrižovaný.“ Proces skončený. Ježiša vyviedli na miesto Golgoty a ukrižovali Ho.

Ale Pilát svojmu osudu neušiel.

Tri roky po tomto výroku, roku 36. po narodení Krista dostal Pilát rozkaz, aby sa dostavil do Ríma. Aby sa totižto bránil proti žalobám samaritánov, ktorí ho obvinili, že je surový a tyranský. Iní spisovatelia tvrdia, že bol povolaný do Gallie, do mesta Vienna. Do Vienny prišiel a viac sa do úradu nevrátil, tam bol vo vyhnanstve ponechaný. Tu aj zakončil svoj neslávny a nepokojný život.

Príčina, pre ktorú bol úradu pozbavený, iste nebola v nespravodlivom súde nad Nazaretským. Veď po výroku: „Vezmite a podľa zákona vášho ho súďte,“ ešte niekoľko rokov ostal vo svojom úrade. Ale je isté, že o krvavom svojom výroku musel podať zprávu do Ríma. Dľa gréckych údajov poslal dve zprávy dvornej klike a jeden dlhý list na samého cisára. Tieto zprávy nosia meno „Akty Pilátove“. Úbohý Pilát sa nazdával, že sa bude môcť ochrániť, ale svojou nepravodlivosťou si zaslúžil ostudu a opovrženie celého sveta. Dante vo svojom nesmrteľnom diele ho menuje vodcom veľkého radu tých mužov, ktorí neboli nikdy živými, ktorí marne hľadali slávu na svete, ktorí sa marne obávali potupy; ktorí boli večne nerozhodnými a ktorí si medzi hriechom a nevinnosťou, medzi dobrým a zlým večne ruky umývali. Pilát bol ako nestranní anjeli, ktorí chceli ostať v predsieni nestrannými a nechceli patriť ani k revolucionárom ani k verným. Pilát patrí medzi ľudí, ktorých si nepovšimla ani spravodlivosť ani sľutovanie. Odmietnutý a zavrhnutý bol od Boha, ako aj od svojich nepriateľov.

Ľudia boli vždy v dilemmách. Ľudia boli postavení pred ťažké problémy. Ale ich aj rozlúštili, vedeli sa vynajsť: Peter Coelestín. Dioklécián, Esau sa vedeli rozhodnúť. Títo vedeli voliť jednu z dvoch protivných ciest. A sám Boh vie, či nevolili dobre. Konečne, tichý a bohumilý život na púšti a šošovicová voľba Esaua môže mať pred Bohom väčšiu cenu, ako pápežská hodnosť, ktorú složil Peter Celestín, ako cisárstvo, ktorého sa zriekol Dioklécián, ako právo prvorodzenstva, ktoré predal Esau za misu šošovice.

Pilát, duševný bedár, nevedel najsť pravého rozsudku, umýval si ruky, krútil sa, svíjal sa. Ale za to jeho počínanie bolo nízke, bolo chabé a ničomné. Preto ostane Pilát biednou postavou v dejinách človečenstva. On sa nerozhodnul za dobré ako sv. Michal, ani za vzbúru ako Lucifer. On nešťastník sa zriekol moci, o ktorej on sám povedal, že na jej základe môže odsúdiť, alebo prepustiť Ježiša Nazaretského, veľkého Učiteľa ľudu. On sa zriekol tej moci, ktorou mohol zachrániť život nenávideného, ale nevinného Majstra.

Koľko Pilátov chodí dnes svetom a politickým životom? Máme najnovšie výrok nad štátnym občianstvom Perglerovým. Máme nerozhodných katolíkov, politikov, kresťanov, ktorí tancujú medzi Rímom a Židmi, medzi cisárom a pohodlím. Chceli by hájiť pravdu, ale nemajú sily. Chceli by sa pridať k národu, ale misa varenej šošovice, láska majiteľov moci im v tom prekáža. Oni by chceli hľadať pravdu, ale bez obetí a práce. Držia sa hesla „Video meliora, proboque, deterriora sequor“. „Neuznávajú pre seba, svoju politiku iných síl, ako hmotné postavenie, výhody a rozkoše.“ Dľa ich náhľadov všetko mravné vzdelanie pozostáva v rozmnožení a kopení bohatstva a v hovení telesným chtíčom.

Kde by stál dnes slovenský národ a jeho politika, keby nebolo v národe nerozhodných Pilátov, nízkych Judášov a Kaifášov? Týchto musí národ zo svojho lona vykorbáčovať a vyhnať. Hľadajú regionálny ústav a nepovedia, čo je to? Hľadajú hospodárske sväzy a nepridajú sa k nim. Terorizovať a strašiť chcú. Lenže dávno vedia páni moci a Hradu, že pod ľvou kožou čupia extra klobásky a vuršty. Kto chce byť rešpektovaným, nesmie sa báť pravdy. Musí tú slovenskú pravdu celú poznať a mať dostatočné sily ju aj vypovedať a potom konzekvencie stiahnuť. Ale doma dávať opozičníka, doma hovoriť o krivde národa a obchádzaní slovenských právd a potom vo výboroch a plenárke proti nim rečniť, proti nim pracovať, to je typ slovenských Pilátov politických.

Slovenský národ musí týchto Pilátov poznať, chrbát im obrátiť a na celej čiare sa ich strániť. Poslať ich do vyhnanstva.

Máme mnoho pálčivých otázok: otázku chleba, úradu, zamestnania, otázku autonomie, cirkevnú i školskú. Všetky tieto otázky čakajú na rozhodnutie. Továrne sa zatvárajú , ľud sa demoralizuje. Robiť sa nikomu nechce. Každý vystiera ruky len po podpore. Nemocenská a starobná ustanovizeň je ničím iným, ako vyssávačským strojom každého haliera, na jednej strane ako obohacovaním Pilátov, Judášov a Kaifášov. Z ľudu vycicajú každý halier a sebe stavajú paláce po 50 – 100 milionov. Ľud musí doviezť na trh voz zemiakov, aby si kúpil kapce, čižmy, klobúk alebo nohavice. Ľud ponúkal po 12 – 20 korún cent zemiakov a kapusty a jaloví byrokrati dostali vysoké remunerácie z mozoľov ľudu.

„Vorax usura“ pažravá lakomosť a nenásytnosť zabíja každú šľachetnú snahu.

Už Bebel roku 1873 povedal výčitku, že socialisti tiahnu ku komunizmu. On mal viac smelosti, ako dnešní vlastenci. On to otvorene povedal, že revolúcii, prevratu a komunizmu v ceste nestojí nič iného, ako kresťanská škola, kresťanská rodina a súkromný majetok. Preto idú na tieto náležitosti nášho svetového poriadku. Keď padne rodina a škola, padne aj súkromný majetok. Preto idú na cirkev, idú na národ. Slovenský národ musí poznať týchto Pilátov a falošných prorokov, musí sa sdružiť a strhnúť s ich tvárí falošnú náličnicu kultúry a osvety.

Potom príde slovenský národ k svojím právam a svojmu ozajstnému vzkrieseniu!

(In: Slovák. Veľká noc 1931, roč. XIII., č. 77.)