„Panský“ národ?

Autor: Sisa (KIKA)

Európsky národ, čo od iných sa líši,
ázijský vyhnanec a krvilačný vrah.
Ten, čo krutovládou sa dodnes pýši,
prekročil slovanskej tolerancie prah.

Usadil sa v krásnej, no preň cudzej zemi,
nedokázal sa vyrovnať s vlastným krajom.
Veľa by sme od kočovníkov asi chceli,
aby sa zavďačili lúkam, lesom, hájom.

Ten biedny národ nepoznal lásku k vlasti,
on nevidel v práci svoju budúcnosť.
Nezažil v úrode nikdy kúsok slasti,
tak rozdával vrúcne svoju krutosť.

Za biedu prišlého ľudu len okolie môže,
veď hnali ho krajom nomádi iní.
Kto tomu smutnému národu pomôže,
keď oni jediní chcú byť večne živí?

Prišli, keď územie bolo obývané,
len ukryť sa pred krutou zimou.
Vraj im za koňa bolo darované,
utekajú pred svojou históriou.

Je veľa klamstiev, čo i dnes tvrdia,
je veľa toho, čo nám ukradli i vzali.
Ich mýty, legendy a báje smrdia,
bez slovanov by na nohy sotva vstali.

Jak veľký to ľud, čo získal krvou slávu,
čo národ len odnárodňovaním tvoril.
Ten, čo šibenicou sa vyhýbal vždy právu
a Európu svojím príchodom veky moril.

Tú krajinu, čo prijala ho na svoju hruď,
čo dala mu kus zo svojho blaha.
Tebe, Slovan, povedal cudzí ticho buď,
prijmi ma k sebe, kresťanského vraha.

A ty si prijal, jak Ti Boh káže,
odpusť viny a podaj kúsok chleba.
Tú bolesť až spravodlivosť zmaže,
s nepriateľom sa veky žiť nedá.