Tragédia jedného z mnohých v časoch tzv. SNP

Nemožno donekonečna falzifikovať udalosti, ktoré nakoniec determinovali celú slovenskú spoločnosť. Slovenské národne povstanie v obraze dnešnej politickej korektnosti je dávané na výslnie, pričom životné príbehy mnohých ľudí rozprávajú samé za seba. Jedným z nich bol aj pred 70.rokmi dp. Rudolf Scheda, pôsobiaci na fare v Liptovskom sv. Jáne v rokoch 1936 až 1944, zavraždený „partizánmi“, ktorí ho večer 5. septembra 1944 odvliekli do Liptovského Mikuláša na pohovor s tým, že ho po ňom pustia domov. Naložili ho do nákladného auta, kde už bolo 64, z politických príčin zaistených, ľudí z Liptovského Mikuláša a okolia, ktorých previezli do Nemeckej Ľupče (dnešná Partizánska Ľupča). Tu boli zatvorení na obecnom úrade, kde s nimi neľudsky zaobchádzali, o čom svedčia svedectvá dekana Vincenta Malinaja zapísané vo farskej kronike nemecko-ľupčianskej: „Pán dekan Pobeda prišiel po prepustení na faru v Nemeckej Ľupči. Videl som, že je strašne zbitý. Chrbát celý čierny. Hlavu preťatú. Na rukách opuchliny. Nepovedali mu, prečo ho bijú…“ Podobnému trýzneniu bol vystavený aj R. Scheda, o ktorom sa zmieňuje v spomienkach E. Šmidová: „Partizáni mu údajne na chrbte vyrezali hákový kríž a povybíjali zuby…“ V Nemeckej Ľupči boli aj narýchlo odsúdení po dlhej tortúre, ktorú museli prejsť odsúdení na trest smrti zastrelením. Ráno 6. septembra 1944 boli v Ľupčianskej doline popravení partizánmi. Telo utrýzneného a popraveného rímskokatolíckeho kňaza Rudolfa Schedu bolo riadne pochované až 12. decembra 1944 v Liptovskom sv. Jáne (dnes už len Liptovský Ján).

Táto tragédia, jedna z mnohých, nám približuje dobu ako aj tzv. SNP, ktoré nebolo východiskom pre Slovensko a Slovákov. Neviedlo k zachovaniu štátu, ale k obnoveniu medzivojnového Československa a nakoniec k jeho postupnému zboľševizovaniu.

P.S.