Hľadanie zmyslu

Človek, podľa svojej prirodzenosti, hľadá vlastnú cestu naprieč životom. Hľadá, túži pochopiť svoje JA, vlastné vedomie a svedomie alebo aj, inak povedané, zmysel svojho života. Znamená to, že naše postupné formovanie a hľadanie zmyslu v dnešnom neuveriteľne zmätenom svete postmoderného človečenstva potrebuje priame pochopenie vlastnej podstaty bytia na tomto svete. Čo naplní prázdnotu, ktorú mnoho ľudí pociťuje a skrz odpad od Boha a Cirkvi stráca lásku k sebe samým, k vlastnému životu, stráca osobnú sebaúctu? Táto nebezpečná strata vlastnej identity a tradičných hodnôt zoči-voči dnešnej liberálnej spoločnosti presadzuje nový obraz človeka, ktorý nadmerne miluje matériu a pôžitok. To je neuveriteľná, ale pravdivá realita dnešnej postmodernej spoločnosti.

Nevieme, čo chceme, a pritom všetko je už dávno povedané a cesta a zmysel života sú dané skrz vieru katolícku, ktorá je cez tradíciu zvestovateľkou nemenných právd, ktoré vedú človeka k plnému životu na tomto svete.

V úvode tejto krátkej úvahy bolo spomenuté hľadanie, hľadanie bez cesty alebo hľadanie, ktoré je skrz vytlačenia Boha z nášho života nasmerované k zatrateniu. Narodenie Pána, ktoré oslavujeme 25. decembra je smerodajné, aby sme všetci prijali hodnoty, ktoré dávajú životu zmysel, za ktorý sa ani jeden z nás nemusí hanbiť. A práve naopak, môže byť príkladom pre ďalších ľudí a pochopiť, že slová Ježiša Krista: „Ja som cesta, pravda, život“, nie sú klam, ale smer, ktorým treba kráčať. Viem, že máme čo so sebou robiť, aby sme po tejto ceste kráčali a nestrácali smer k spáse na onom svete.

Katolícka náuka, viažúca sa k tradícii, vedie každého jednotlivca od útleho detstva k osobnej viere, k Bohu a tým aj k úcte k rodičom, ako aj k láske k vlastnému národu. Stanovuje hierarchiu hodnôt v ľudskej spoločnosti, ako aj určujúci prvok, ktorým je Boh; a spoločnosť, ktorá vytláča vieru v Trojjediného Boha, stráca hodnoty, prekrúca ich a deformuje do neuveriteľných tzv. „ľudských práv“, ktoré s ľudskosťou nemajú nič spoločné! Kultúra smrti, ktorá sa prezentuje skrz nesmiernu propagandu idey rodovej rovnosti, kultu tela, eutanázie, potratov a mohol by som pokračovať… Čo má toto spoločné s ľudskými právami? Nič! Je to do neba volajúci nezmysel, proti ktorému sa treba postaviť.

Boh, rodina a viera, ako aj tradície, národ sú obrazom človečenstva a nesmiernej krásy v podobe kresťanskej kultúry, ktorú si musíme brániť, lebo potom môže byť neskoro. Je potrebné, aby sme začali samy od seba a išli príkladom. Nesmieme zatvárať oči pred tým, čo sa deje, ale učiť sa z toho, čo za dvetisíc rokov dalo našej spoločnosti tradičné učenie katolíckej Cirkvi, v podobe nesmierneho počtu svätých, ako aj lazaretov, škôl a mnoho iného, z čoho vyrástli kultúrne kresťanské národy Európy.

Nech sú vianočné sviatky sviatkami lásky v našich rodinách a hlavne radosťou z narodenia Krista Kráľa a zároveň našim nájdením samých seba i životného zmyslu, aby sme mohli po celý život kráčať správnou cestou.

Peter Sliacky