Spravodlivý prístup

Prednáška Radovana Novotného odznevšia na konferencii Spoločnosti slovenskej inteligencie Korene k téme „riešenie problémov s neprispôsobivými občanmi“, ktorá sa uskutočnila dňa 23. novembra 2013 v Košiciach.

 Dnes, čo tu poviem, nie je ničím prevratným. Bolo to už v mnohých dobách v dejinnom kontexte prízvukované,avšak aktuálna spoločnosť to v bezprecedentnej miere buď nepozná vďaka informačnému, či mentálnemu deficitu, alebo to ignoruje, alebo to principiálne za pomoci vrchných vrstiev sabotuje, lebo zmýšľať a hlavne žiť podľa toho je jednak ťažké a jednak neprijateľné pre mnohých.

Spoločenská situácia je s prihliadnutím na problematiku rozkvetu cigánskej asociálnosti, čo do hĺbky, šírky, ako aj mimo ňu vážna, s prognózou zintenzívnenia závažnosti. Problematika cigánskej asociálnosti, jej programovom parazitovaní na spoločnosti, vrátane asociovaných cigánov, jej podpory a vedomého, či nevedomého rozmnožovania sa zo strany zákonodarcov,  je v podstate iba jedným z premnohých neduhov, vyplývajúcich z plánovaného znefunkčnenia, či, lepšie povedané, podrobenia si spoločnosti vybranými skupinami, slúžiacimi v konečnom dôsledku nimi očakávanému Antikristovi, ako protipólu vlády Krista Pána.

Cigánsku asociálnosť detto generuje priamo aj nepriamo duchovná vyprázdnenosť slovenského človeka, jeho prevrátenie hodnôt naruby. To isté platí aj pre človeka inonárodného, podieľajúceho sa na formovaní ideí a zákonov nadnárodného charakteru, ktoré slovenský človek skrz legislatívu až obludne nekritickým spôsobom preberá a dané zvrátenosti implementuje do slovenského zákonodarstva a mravov.

A napokon, samotní cigáni vo vzťahu k uvedomelosti, založenej na tradičných hodnotách, akými sú láska k Bohu a človeku, sú ako kolektívum na spodných priečkach pomyselnej vertikálnej čiary, teda ešte omnoho ďalej, ako národ slovenský. Avšak vyššie povedané má svoje logické dôvody a historicky identifikovateľný pôvod s jasným cieľom. Na základe tohto vážneho konštatovania a hľadania lieku naň, je nutné vyhľadať koreň tejto kontinuálne premyslenej zhubnosti.

Keďže kultúrno-politicko-obchodno-spoločenský život je principiálne podriadený ideológii, aj keď mnohí toto z nevedomosti, alebo účelovosti popierajú, je nutné si to predovšetkým priznať. Aj súčasná vládnuca paradigma je v konečnom dôsledku výsledkom ideológie. A ideológia je zase výslednicou hodnôt, pochádzajúcich z náboženstva pravého, nepravého, alebo od toho, kto vyhlasuje, že neverí v Boha, alebo Ho nepozná.

Slovenská realita tak, ako realita celej umierajúcej Západnej civilizácie, je postavená na ideológii, ktorá je v našich časoch v lepšom prípade schizofrenická, alebo synkretická, lavírujúca medzi Bohom a diablom. V horšom, plne postavená na bezbožných ideách falošného humanizmu a multikulturalizmu, pochádzajúceho okrem iných z ideí humanizmu a osvietenstva, kde prím hrá človek, aj to v konečnom dôsledku len vybraný, v žiadnom prípade nie Boh, lebo on vlastne nie je a ak je, tak nie je zaujímavý.

Ako som spomínal, slovenská realita je schizofrenická, nakoľko napríklad aj v Ústave sa odvoláva na jednej strane na Cyrilo-metodské dedičstvo, v ktorom principiálne stojí najvyššie Boh, na druhej strane svojím znením deklaruje to, že vláda pochádza z ľudu, čiže stavia najvyššie ľud.

Čo tým chcem povedať. Ak v rovine štátnej doktríny, odvodenej od jej základných dokumentov vládne takáto schizofrénia, ktorá sa premieta do konkrétnych zákonov a mravov, nie je možné, aby spoločnosť fungovala na prirodzenom zákone, ktorý je odvodený od zákona Božského. Spoločnosť je len odrazom týchto aspektov a vedúcich elít, či kvázi elít, udávajúcich za vzor konkrétne normy založené na konkrétnom učení.

Slovenskú republiku niekto, na základe niečoho a pre niečo vytvoril. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, že bieda tohto štátu pochádza z jeho založenia na schizofrenickej ideológii –  službe ako Bohu, tak aj diablovi, za pomoci pozitívneho článku, t. j. idealistov, či negatívneho – lakomcov a užitočných idiotov. Bol založený z Božieho dopustenia na to, aby skrz svoju samostatnosť bol ovládnutý neslovenským a nekresťanským živlom, ktorý sa tu hral, hrá a bude hrať na pravicu a ľavicu a ktorý jeho dočasnú samostatnosť využíval, dnes značne oklieštenú samostatnosť využíva a perspektívnu nesamostatnosť využije iba na svoje nadnárodné upevnenie moci. Samozrejme, primárne na úkor štátotvorného národa, ktorý mu v tom výrazne pomáha, sekundárne hoc aj cigánov, aj pomocou tak známeho  machiavellistického „Rozdeľuj a panuj“.

Ak by som mal sarkasticko-pesimisticky, avšak značne realisticky, vyjadriť úlohu Slovenskej republiky a jej vzťahu ku štátotvornému slovenskému národu, ktorý jej určil za pomoci hneď na začiatku jej vzniku odstránených idealistov a lakomcov a užitočných idiotov nadnárodný hráč, tak by som ju vyjadril asi takto: Slovenský národ mal chvíľku štát a národ pár rôčkov poslúžil skrz tento štát, aby od roku 2004 do dnešných dní, za rozhodujúceho pričinenia sa domácich janičiarov oň postupne prichádzal a aby naďalej poslúžil v inej nadštátnej forme nadnárodným záujmom nadnárodného hráča, ktorého cieľom je vláda Antikrista.

Ruka v ruke skrz tento rozklad štátu a degeneráciu slovenského národa vzrastá postupne problém, ktorý poznáme pod pojmom cigánsky. Avšak tento problém z nášho pohľadu nazvime skôr slovenským problémom zvlášť s cigánskymi asociálmi, skrátene s cigánmi, ktorý je primárne MRAVNÝM, ako na strane cigánskej, tak na strane slovenskej. Ak by nebol mravným, jednoducho by ho využívajúci nemravný nepriateľ nevedel využiť vo svoj prospech tak, ako vie využiť všetky iné problémy týkajúce sa mravov.

Od vypuknutia tzv. krízy bolo v tlači, televízii, či na internete zverejnených mnoho komentárov, ktoré označili ako príčinu krízy mravné a etické zlyhania. Osobne som však nezaregistroval, že by od týchto ľudí vzišiel nejaký reflex v podobe návrhu na nasledovanie konkrétnej morálnej a etickej roviny – PEVNÉHO BODU, ktorý má byť nositeľom nápravy osobnej, ako aj tých druhých. Nečudujem sa však tomu, nakoľko prím v živote 90 percent tzv. elít, vrátane tých vlastenecky uvedomelých, hrajú životné vývody, založené na revolučne bezbožnom  – falošne humanistickom, racionalistickom a materialistickom základe aj napriek tomu, že jeho významná časť sa hlási k nejakej forme kresťanstva. Niekde tu je počiatok biedy, ktorej tykadlom je aj problém s cigánmi.

Niet tu toho – takej elity národa, ktorá by povedala, že cisár je nahý. Niet tu toho, kto by povedal toto a toto je správe, to a to nie. Tým pádom je nutné držať sa zásady brania si ponaučenia z histórie a vyhľadania si vzorov odtiaľ. Avšak v podstate Slovenský národ je obdarený niečím, čo mnoho iných národov nemalo a leží to nepovšimnuté na ceste s tým, že to nemá kto zdvihnúť. Čo to je?

Skúsenosti slovenského národa hovoria jasnou rečou  že je to to, čo je stelesnené v heslách – „Dedičstvo otcov, zachovaj nám Pane“, „Za Boha za národ!“, „Verní sebe – svorne napred!“. Tieto heslá hovoria o tom, že povinnosťou Slovenov je nasledovať pravý opak revolúcie rozkladajúcej prirodzený poriadok, teda toho, čo tu s väčším, či menším úspechom udáva tón minimálne od revolúcie „reformátorskej“, pokračujúcej cez osvietenstvo, spojené so slobodomurárstvom, končiac a zosobňujúc duch Antikrista v ideológiách národného socializmu, ľudovej demokracie, či liberálnej demokracie dneška.

Slovenský národ musí nasledovať kontrarevolučné činy, založené na tradičnom zmýšľaní, vyplývajúcom z tradičného katolíckeho učenia, zvlášť na morálke a etike, zhrnutých v katolíckej mravouke, ktoré nasledovali najlepší synovia slovenského národa v časoch najväčších národných skúšok stelesnených v ateizácii, maďarizácii a druhej svetovej vojne v globále, či po vývoji od konca vojny. Tí, ktorí po druhej svetovej vojne neodišli za hranice, prežili len pár mesiacov, či rokov, nakoľko za svoju službu pravému učeniu skončili na šibenici, či zastrelení, v lepšom prípade s dlhoročným tvrdým žalárovaním, ktorého následkom častokrát zomreli. Katolícke tradičné učenie nám dáva bezpečný návod i dnes, v časoch, keď si boľševici a kapitalisti podali ruky a za mizerný groš na úkor národov a štátov budujú Nový svetový poriadok na slávu Antikrista aj za pomoci živenia cigánskej asociálnosti u nás, či černošskej na západe. To podanie rúk čerta s diablom by mali konečne pochopiť aj v mnohom zaslúžilí sa vybraní exiloví pracovníci, ktorí ešte žijú. Nech nezomrú v ilúziách záchrany východu západom.

Aplikácia tradičného katolíckeho učenia je aj hlavným bodom, ktorý je treba nasledovať vo vzťahu do vnútra človeka, ako aj navonok voči druhým, nevynímajúc asociálnych cigánov. Počúvať najprv Boha, skrz pravé učenie, následne sa na základe toho správať k ľuďom. Práve na tomto stála i padala duchovná postať umierneného ľudáctva, inšpirovaného zvlášť katolíckymi sociálnymi encyklikami, ktoré nám na čele s Dr. Jozefom Tisom a otcom národa Andrejom Hlinkom dáva návod v politickej rovine, ako a čo robiť vo vzťahu k sebe, svojmu štátu, k druhým v rámci národa, ako aj mimo národ v rámci štátu a vo vzťahu k iným národom a iným štátom. Napokon aj liberálny pápež, akým bol Ján Pavol II.,  povedal, že kontinuita sociálnej náuky Cirkvi a jej schopnosť prispôsobovať sa vždy novým pomerom je dôkazom jej trvalej platnosti.

Avšak, ako tak dlhodobo sledujem, tak ľudáctvo, so svojou bohabojnou ideológiou je čosi neprijateľné pre samých tých, ktorí sa hlásia k národovcom a je prijímané ak, tak iba ako neželaný, či povrchný folklór, vytrhnutý z kontextu, naopak, tzv. revolučné výdobytky, založené napríklad na takzvanom Slovenskom národnom povstaní, namierenom proti Bohu a národu a povrchnom bezbožnom vlastenectve, či vlastenectve zle pochopenom vo vzťahu k Bohu, hrajú v tzv. láske k národu prím. Tu chcem dôrazne povedať, že TOTO JE ZÁSADNÁ CHYBA a tu leží naša bieda smerom k sebe, ako aj navonok.

Ako teda bojovať proti neduhom v spoločnosti, ktorých súčasťou je aj problém bujnenia asociálnosti zvlášť cigánov vo všeobecnosti? Presne tak, ako to radí a ako to aj robil Dr. Jozef Tiso a ako je jediné správne – posilnením seba, posilnením národa a to prijatím Božieho zákona a podrobením sa jemu, skrz Tradíciu a Písmo, ucelené v tradičnom učení Cirkvi. Niet inej možnosti, ak chceme byť spravodliví voči sebe a iným. Práve tým, že posilníme seba po stránke duchovnej a od nej odvodenej stránke materiálnej, ktoré sú následne zosobnené vo svojskej, ale zároveň univerzálnej kultúrnej rovine, ďalej svojskej, ale zároveň univerzu slúžiacej politickej a obchodnej rovine si vytvoríme rámec, ktorý slúži ako štít obrany kresťanstva a slovenstva a meč útoku voči potieračom týchto pokladov a v konečnom dôsledku ako vodítko trebárs aj cigánov, ktorí v tomto musia byť jednoducho vedení, lebo sami si neporadia.

Presne toto je v praktickej rovine myslené pod pojmom „dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“. Tento výrok v sebe schováva konkrétnu zodpovednosť, ktorá volá po konkrétnych činoch. Heslo „Za Boha, za národ“ detto.

Čo to znamená v konkrétnej praktickej rovine? Postupnú prestavbu spoločnosti založenú primárne na katolíckej morálke a etike, ktorá tkvie v slobode a zodpovednosti jednotlivca, ktoré sú odvodené od dodržiavania zákona, založeného na Božích princípoch.  Keďže však takejto politickej sily v slovenskom kontexte niet ani náznakom, ktorá by poňala problematiku z daného uhla pohľadu, je nutné aby z popola povstalo hnutie, ktoré v duchu Hlinkovskom začne pôsobiť skrz oficiálny, či neoficiálny tretí sektor, alebo hneď aj politiku, s cieľom frontálneho kontrarevolučného pôsobenia.

Odhliadnuc však od tohto časovo náročného plánu, ktorý je v absolútnom konflikte so smerovaním súčasného štátneho a národného spoločenstva, ako aj nadnárodného, je nutné čo najskôr v rámci súčasných možností zo strany štátu uskutočniť, spomenúc aspoň niektoré body, následné:

1. zastaviť podporu asociálnym cigánom, hlavne zo zahraničných fondov, ktorej praktická rovina tkvie v ich neadresnosti, defraudácii a konečnom prehĺbení cigánskej asociálnosti,

2. gro fondov domácich, či zahraničných dať do služby vyškolenia sa vybraných cigánov v remeslách a vytvorenia pracovných miest, slúžiacich na praktické nadobudnutie zručností asociálov, lebo len skrz prácu je možné odstrániť nekonečnú závislosť,

3. každú jednu dávku, ktorá nie je viazaná na opodstatnené psychické, či mentálne postihnutie podmieniť reálnym pracovným výkonom v prospech obce, regiónu, či štátu v duchu zásady, “kto bezdôvodne nepracuje, nech je hladný“,

4. tvrdo postihovať nezodpovedných asociálnych rodičov za priestupky ich a ich nevychovaných deti, vo vzťahu ku fenoménom mravného ohrozovania mládeže, šírenia toxikománie, podávania alkoholických nápojov neplnoletým, sexuálnemu násiliu, súloži medzi príbuznými a tak ďalej,

5. tvrdo postihovať prekročenie legislatívy vo veci dodržovania stavebného zákona, ktorého nedbanlivým dodržiavaním dochádza k vzniku cigánskych osád,

6. za pracovnú protihodnotu zo strany cigánov zlegalizovať pozemky a na nich stojace nelegálne obydlia. Zo strany štátu spravodlivo odškodniť majiteľov pozemkov, alebo cigánov alternatívne presťahovať na štátne pozemky a donútiť ich za pracovnú protihodnotu splácať cenu pozemkov, ako aj obydlí. Ostatných, neprijímajúcich systémové opatrenie ultimatívne podrobiť trestu vysťahovania, či odňatia slobody,

7. sprísniť kontrolu spotreby sociálnych dávok po zohľadnení dlžôb voči veriteľom tam, kde ich štát vypláca odôvodnene a je podozrenie, že sa nespotrebúvajú na pokrytie základných potrieb rodiny. Alternatívne ich je potrebné vyplácať v naturáliách. Týmto opatrením sa dá zabrániť úžere,

8. prideľovať nájomné byty nižšej kategórie cigánom iba vtedy, ak je odôvodnenosť, že nájom budú platiť, ak z neobjektívnych dôvodov neplatia, dať im ultimátum, ak nesplnia požiadavky, vysťahovať ich.

Týchto konkrétnych opatrení je omnoho viacej, avšak principiálne nestačia a je nutné ísť až za rámec, ktorý so zhubným účinkom na národné legislatívy určujú nadnárodné inštitúcie. Keďže je Slovensko viazané rôznymi negatívno-účelovými dohovormi o ľudských právach, ktoré mu nie náhodou choro určujú mantinely zásahu voči asociálnosti a ďalším xyz veciam, ktoré vykazujú stav chorobný, je nutné tieto dohody revidovať. Tieto revidovania zákonite súvisia s následnou revíziou domácej legislatívy v sociálnej oblasti, školstve, veciach vnútorných, veciach pravosúdia atď.

Principiálne plody nadnárodných inštitúcii sú otrávené, schovávajúc sa za pravdoláskovskú rétoriku, založenú na bezbrehom liberalizme, falošnom humanizme a multikulturalizme, končiac v jasne identifikovateľnom satanizme. Po demaskovaní,  idúc do dôsledkov, nikoho nemôže prekvapiť zistenie, že ich cieľom je plánovite prevrátiť tradičné hodnoty naruby, poštvať národy a etniká proti sebe, rozbiť samostatné štáty a národy a podriadiť všetko moci antikristovskému Novému svetovému poriadku.

V globále každé jedno opatrenie, idúce mimo rámec toho, čo vychádza z nadnárodných inštitúcii, budujúcich Nový svetový poriadok, má sledovať zásadné zlepšenie pomerov – priblíženie sa prirodzenému poriadku odvodenému od Božieho a to aj za cenu obetí.

Záverom sa pýtam, je možné bojovať proti Pánovi tohto sveta, ktorý využíva ľudskú prirodzenú hriešnosť ináč, ako pod záštitou Pána Boha?

Ako je vyššie spomenuté, zavádzaním noriem, založených na prirodzenom zákone sa zavádzajúci neodvratne dostane do konfliktu zvlášť s nadnárodnými inštitúciami. Tie sa na objednávku temných síl snažia účelovo a priam s inžinierskou presnosťou krokov absorbovať osobný, rodinný, národný a štátny živel v globálnom tyranskom štáte. Neštítia sa sofistikovaným spôsobom, pod rúškom ľudských práv, náboženských slobôd, práv žien, detí, zvierat, sexuálnych menšín a neviem čoho všetkého, okrem iných zvrátenosti, masovo zabíjať ohromné množstvo detí už v lonách matiek, či chorých a starých ľudí. Dnes už nepotrebujú klasickú vojnu v európskom priestore. Prijatím ich zvrátených noriem sa umierajúca civilizácia má pochovať sama a ten zvyšok neschopný odporu má otrocky slúžiť záujmom temna.

Nebolo tomu ináč, čo sa týka tlakov nepriateľa ani za oných čias, snažiacich sa absorbovať slovenský život a zničiť kresťanstvo. Samotné kresťanstvo sa spája od nepamäti s výrokom: „Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov“. Práve uplatňovanie tohto princípu dalo popud ku Milánskemu ediktu, či vzniku nespočetného množstva svätcov uznaných Cirkvou, či neoficiálnych, žijúcich vďaka ľudovému kultu. Krv mučeníkov v duchu aplikácii národného princípu vo vzťahu ku kresťanskému ako ho definoval Jozef Tiso je „aj semenom národa“.

Čo tým chcem povedať. Aj napriek tomu, že človeku môže na základe pokusu o aplikovanie vyššie načrtnutých ideí do kultúrno-politického rámca hroziť to a hento, aj napriek tomu, že môže stratiť aj život, MRAVNÁ POVINNOSŤ hovorí to, že za Boha a národ sa oplatí umierať. Však toto je ten hlavný kresťanský morálny imperatív po vzore Spasiteľa Ježiša Krista – žiť život v Pravde a dať život za Pravdu a tým si zaslúžiť účasť vo večnej sláve.

Na záver chcem dôrazne upozorniť so zdvihnutým prstom:

Vyriešme spravodlivo v duchu kresťanských zásad najprv SEBA A SVOJE RODINY a popri tom ak Pán Boh posvätí našu prácu vyriešime spravodlivo korupčníkov, nemravníkov, či asociálnych cigánov. Aj za cenu obetí.

Ďakujem.