Našej mládeži: Proticirkev, Antikrist (1937)

Či viete, kto je Kristovým a vaším úhlavným nepriateľom? Br. Bernardin nám to roku 1911 na slobodomurárskom kongrese v Belforte otvorene povedal: „Nezabúdajme, že sme proticirkev a že naša úloha sa nesplní skôr, než v ten deň, keď bude nás strašný protivník, Cirkev, úplne premožený! Nech to bude starosťou slobodomurárskych jednôt, ktoré musíme všade zakladať a podporovať, aby pohltili všetkých kňazov.“ Tak sa nazýva slobodomurárstvo samo proticirkou a to je to isté, čo Antikristom.

A vskutku ním aj je. Bolo to ešte v roku 1902. Vtedy mali slobodomurári svoj internacionálny kongres v Bruseli. O čom tam rokovali páni „murárski bratia“? Prezident ich veľkej rady, brat senátor Delpech, vyjavil to celkom otvorene vo svojej reči: „Triumf Galilejčana (Krista) trvá už 20. storočí. Už sa blíži aj jeho koniec. (…) Klamný blud veriacich v Krista udržal sa príliš dlho. Teraz bije aj pre tohto lžiboha posledná hodina, musí zmiznúť.“

Kto je úhlavným nepriateľom Cirkvi a kresťanstva? Uznesenie medzinárodnej slobodomurárskej organizácie pre rok 1936 bolo: vziať Cirkvi školy, mládež, charitu (verejnú dobročinnosť). A či ste nečítali, nepočuli, čo chystala francúzska vláda proti katolíckym školám v Elsasku? Lenže nerátala s takým húževnatým odporom elsaských katolíkov. Aj u nás majú voľnomyšlienkárske kruhy pripravené návrhy, ktorými chcú Cirkev olúpiť o jej školy – už je to opätovný pokus. Aj našu mládež chceli by „zoštátniť“ ako Lenin svojich komsomolcov, Hitler svojich „chlapcov“, svoje hitlerovské devy. A to všetko, aby „zmizol Kristus“.

Uznesenia slobodomurárskych lóží nie sú nikdy jalovými frázami, nasledujú skutky. Po ich kongrese v Bruseli vyvrcholil kultúrny boj vo Francúzsku. A kto pripravil v Mexiku strašné prenasledovanie katolíckej Cirkvi? Kto tam dopomohol k víťazstvu Carranzovi, ktorý štyri roky horšie zúril proti Cirkvi, než taký Dioklecián? Keď sa ale nakoniec sám spamätal, že predsa príliš ďaleko išiel v boji proti kňazom a Kristu a chcel svoje chyby napraviť, upadol v nemilosť svojich pomocníkov a ochrancov, severoamerických slobodomurárov. Musel zahynúť. Padol i so svojím synom v pouličnom boji proti novým kreatúram lóže, Obregonovi a Callesovi.

Kdekoľvek sa vydali nové zákony o rozluke Cirkvi od štátu, o zrušení cirkevných škôl, o zákaze vyučovania náboženstva, o rozpustení a vykázaní reholí a rádov, o nariadeniach proti katolíckym spolkom a kongregáciám atď., tam pracovala niekedy celkom verejne, obyčajne len tajne, za kulisami, slobodomurárska lóža.

Len dva z mnohých dôkazov. Majster lóže Veľkého orientu, murár 33. stupňa, Jules Uhry (pravé meno Wolf), ktorý sa pomocou svojich priateľov stal poslancom francúzskeho snemu, hoci mal menej hlasov, než jeho protikandidát, dostal od svojej stránky poverenie, aby v parlamentnej debate vystúpil proti katolíckym kongregáciám. Neurobil to. Ale v prípravných komisiách pracoval proti nim húževnate. Držal potom za potrebné svoje chovanie vysvetliť v jednom zasadnutí Veľkého Orientu: „Náš rád môže len dotiaľ udržať svoju silu a moc, dokiaľ zachová svoj tajný ráz. V ten deň, v ktorý stratíme svoj zvláštny charakter, označený diskréciou a potajomnosťou, prestane naša činnosť v krajine.“ Líči potom, ako škodil zákulisnou prácou nielen katolíckym kongregáciám, ale tiež diecéznym zväzkom a katolíckym misiám.

Kto pripravoval v Španielsku pád katolíckeho režimu, kto dopomohol slobodomurárskym živlom k vláde, kto chystal španielsku revolúciu, ktorá pravdaže mala ináč vypáliť? Slobodomurári sa sami vyzradili, prečo „vystúpili na verejnosť zo svojho obvyklého mlčania“, ako píšu sami v madridskom „ABC“. Španielska lóža je úplne, totálne a absolútne na strane ľudového frontu. A v „El Dia Grafico“ z Barcelony vystatujú sa títo bratia (číslo 6246 z 15. októbra): „Vďaka obozretnej predvídavosti slobodomurárstva bola veľká časť veliteľských miest civilnej stráže a četníctva zaplnená spoľahlivými republikánmi (…). Velitelia väčšiny vojenských oddielov sú slobodomurári (…). Slobodomurári sú väčšinou tí, ktorí roznecujú oheň v tlači, na rečníckych tribúnach, pred mikrofónom (…). Slobodomurári pripravujú víťazstvo v etapách. Slobodomurári napokon donucujú cudzozemské štáty, aby sa vzdali neutrality.“ – Už vieme dosť, ale len nateraz; druhýkrát sa dozvieme ešte viacej o tom.

Vyšlo v časopise: Hlasy z domova a z misií, č.4, roč. XXIII, apríl 1937