Prejav J. Tisu o budovaní novej spoločnosti – október 1938, Banská Bystrica

…Slávnostné zhromaždenie! Zmysel posledných udalostí je víťazstvo idey národa slovenského. Toto musí byť jadro, z ktorého vyklíči celá naša budúcnosť a celý náš ďalší vývoj. Čo bude slúžiť slovenskému národu a čo mu bude na osoh, to budeme podporovať, čo by ho ohrozovalo alebo by mu bolo na škodu to budeme prenasledovať a deptať.

Slovenský národ svoj politický boj už dobojoval – v budúcnosti nebude už treba politických bojov. Bude treba práce kultúrnej a hospodársko–sociálnej. Toto bude základom ďalšieho budovania slovenského národa. Nikto asi nebude prekvapený, keď vyhlásim, že budúci náš život nebude sa zakladať na politických stranách, ale na pracovitých, tvorivých stavoch. Politické strany svoju úlohu už dohrali, daromné sú pokusy zachrániť ich rozličným preskupovaním. Zvíťazila idea národa a národ v budúcnosti nebude potrebovať stranícke legitimácie a farby – on má svoje víťazné farby a s nimi bude kráčať vpred! Národ bude potrebovať pracovníkov, ktorí budú slúžiť národu a nebudú chcieť z neho ťažiť.

Nechceme kopírovať nijaké cudzie vzory a ideme len za svojim zdravým pudom, keď vyhlasujeme, že musíme byť jednotní a nesmieme sa štiepiť na strany a skupiny. Pri tom nesmieme nikoho provokovať, lebo malý národ sa velikášstvom a namyslenosťou nikdy neudrží. Chyby minulosti boli práve v tom, že predošlí kormidelníci nášho politického života nahovárali sebe i národu, že okolo nás sa točí celý svet. My zavrhujeme toto velikášstvo a nechceme nič, ako plniť rozkaz Boha, ktorý, keď nás tu stvoril, káže nám aj tu žiť. Malý národ, ako je náš, môže svetu imponovať len svojou mravnou silou, kultúrou a charakterom. Z toho nasleduje, že táto i každá budúca slovenská vláda bude musieť pestovať mravný charakter slovenského národa. Už aj doteraz sa ukázalo, že túto hodnotu vedia rešpektovať aj v zahraničí a dúfame, že i v terajších zápasoch o zachovanie slovenského územia sa toto uznanie prejaví.

My sme aj v minulosti presne vedeli čo chceme, ale bývalí kormidelníci nám nechceli veriť, že to myslíme úprimne a statočne. Tí naschvál zamotávali a komplikovali náš politický život, dávali možnosť existencie 28., ba i viacerým politickým stranám, ktoré, pravda, nikdy nevedeli a nemohli povedať priame slovo, lebo výsledok ich práce závisel od rozličných straníckych súručenstiev a kompromisov. I v tomto ohľade my sa budeme držať hesla: áno, áno, nie, nie! Naša reč bude priama, aby jej každý rozumel. Preto povieme: Zločin je zločin, i keď ho pácha uznaný politik, treba ho potrestať a zásluha je zásluha, i keď patrí sedliakovi z chudobnej chalupy, a zasluhuje odmenu. Ani v demokracii, ani v nijakom inom režime nesmie a nemôže byť negligovaná kvalita, a preto my budeme každého honorovať podľa jeho kvality. Nestrpíme v národe privilegované kasty. Každý bude mať na národnej roli toľko miesta, koľko si obrobí.

Tieto slová adresujeme bratom Čechom. Viem o mnohých, ktorí statočne pomáhali a pomáhajú Slovensku. Povedz „nevďačník“ a povieš najhoršie o človeku, týmbôž o národe. Národ slovenský nie je a ani nebude nevďačný. Ale mám slovo aj k tým Čechom, ktorí pracovali proti Slovákom, a ďalej aj k Čechoslovákom. Týmto pripomínam, že zvíťazivšia idea slovenského národa nemôže dávať mocenské prostriedky do rúk, ktoré by pracovali proti nej.

Ďalšie slová adresujem robotníckym vrstvám. Robotníkom začali niektoré živly nahovárať, že nová slovenská vláda sa utvorila bez robotníkov a že nepotrebuje robotníkov. Nie tak! Prvá slovenská vláda sa neutvorila bez robotníkov, ale bez tých zástupcov robotníctva, ktorí doteraz robotnícke masy od národného tela odvádzali. V budúcnosti nedáme nikomu príležitosť, aby pod akoukoľvek zástavou akejkoľvek internacionály odvádzal robotníctvo od celonárodnej pospolitosti! Robotník je rovnoprávnym a plnoprávnym členom slovenského národa. Robotníctvo i za krátkych 14 dní pocítilo, že teplejšie je v lone národa, ako rukovať pod cudzou farbou za cudzie záujmy! Vodcom robotníctva nesmie byť odteraz Marx, ani Lenin! Jeho vodcom musí byť Kristus, lebo len od Jeho náuky môže očakávať spravodlivé riešenie svojich problémov. Keď skrachovali mnohé ideológie a heslá, neskrachovala, ba víťazne razí, si cestu vpred jedna idea a jedno heslo: Za Boha a za národ! Týmto heslom sa budeme spravovať. Týmto heslom my nerozsýpame rohy sľubov, ale kriesime národ, aby sme všetci v Bohu a skrze Boha pracovali na povznesení národa!

Áno, máte pravdu, v jednote je sila a táto jednota nám bude dávať silu, aby sme na Slovensku robili aj dobrú sociálnu politiku. Ale táto politika nebude socialistická, pretože táto bola všelijaká, len nie sociálna. My nebudeme stavať ľudí proti sebe, ale vychovávať ich k svornosti. A porozumeniu. Naša sociálna politika bude vedená myšlienkou, že blahobyt jednotlivcov, vrstiev a celého národa bude závisieť predovšetkým od práce. A preto predovšetkým prácu všetkým! Nikto nebude môcť brať podiely z národného dôchodku bez zásluh a bez práce, či už pod titulom tantiém alebo podpôr. Len za prácu budeme dávať prácu. Ani nerozumné štvanie proti kapitálu nebudeme trpieť. Robotník nesmie pokladať kapitalistu za svojho nepriateľa, ale na druhej strane aj kapitalista si musí uvedomiť, že kapitál, ktorého on je len správcom, patrí národu, aby každému dal chlieb a prácu.

Slávnostné zhromaždenie! Zmysel udalostí, ktoré sa odohrali po tieto dni, dá sa vystihnúť takto: Zvíťazila idea národa, aby spojením všetkých zložiek národa žil a vyvíjal sa národ slovenský. Ak by som mal povedať program, nemohol by som ho vystihnúť stručnejšie. Ale k tomu treba ducha, treba sa dať všetkým dokopy, vysúkať rukávy a pracovať. Duch sa len duchom môže kŕmiť a posilňovať. Preto my chceme kŕmiť ducha národa Duchom Najvyššieho. Preto hlásame kresťanský svetonáhľad. Padnúť musia, ba už padli, rozličné cudzie teórie, len jedna bude stále žiť: slovenskosť a kresťanskosť. V tomto našom kresťanstve nech nikto nevidí osteň proti sebe. Kresťanstvo nikoho neničí, kresťan je predchnutý pozitívnou láskou k svojeti. Slovák nemôže byť iným, ako kresťanom. On v duch Kristovom vidí zábezpeku svojej existencie. Duch kresťanský, ako nie je namierený proti nikomu, práve tak je znázornením nášho národného bytia. Kresťanského režimu sa nikto nemusí báť. Nebude siahať k retorziám, bude milosrdným, nebude sa opičiť po cudzích teóriách a vzoroch, ale keby sa mu prichodilo brániť, bude vedieť aj útočiť a vyženie zo skrýš všelijakých potuteľníkov. Kresťanstvo je láska k blížnemu, ale kresťanský režim bude vedieť aj zahnať všetko, čo pre národnú vospolnosť znamená nebezpečenstvo. Toto sme robili, aj keď sme zakázali komunistickú stranu, lebo sme chceli ukázať, že rozvrat nebudeme trpieť. To sme robili, keď sme rozpustili slobodomurárske lóže, lebo sme chceli dokázať, že v našom živote nebudú sa uplatňovať tajné kliky, ale len otvorenosť. Kto chce na Slovensku žiť, toho život musí byť služba slovenskému národu v duchu kresťanskom. V tomto duchu podávame ruku všetkým a voláme všetkých do práce…

… V tomto zmysle, ako som vám tu načrtol, dávajme dokopy každú tvorivú silu, aby ona nezaháľala, aby náš národ spolu s ostatnými národmi pracoval blahu ľudstva v mene Božom.
Za týmto cieľom pôjdeme!

…