Husitské vpády na Slovensko

IlustráciaNa Slovensko prišli husiti z túžby po pomste a koristi, a nie s úmyslom šíriť náboženské novoty. Stálymi vojnami ich krajina schudobnela a nedostatok potravy po neúrodných rokoch nadobudol katastrofálne rozmery. Preto vtrhli do susedských krajín, najmä na Slovensko, kde mohli nielen koristiť, ale sa aj pomstiť znenávidenému Žigmundovi (Žigmund Luxemburský bol uhorský a rímsky kráľ, stál na čele boja proti husitizmu, na jeho podnet sa uskutočnila aj prvá krížová výprava proti husitom – pozn. NSS) v jeho vlastnej krajine. O to im pri zájazdoch na Slovensko predovšetkým išlo. Po prvý raz sa zjavili na Slovensku roku 1421 a to v okolí Trenčína. Roku 1423 prišli húfne pod vedením Žižkovým a napadli Trnavu. Bola to odpoveď Žigmundovi na škody, ktoré narobil v Čechách so svojimi križiakmi. Neskoršie vpády na Slovensko mali už ráz lúpežných výprav. Roku 1428 vtrhli na Slovensko pod vedením Prokopa Holého. Vypálili okolie Bratislavy (bratislavské predmestia), Trnavy a údolie Váhu až po Beckov. Roku 1429 znovu vtrhli do považskej doliny, spustošili ju a pri Šintave i porazili uhorské vojská. Toto víťazstvo husiti draho zaplatili. Padlo ich vyše 2000 a aj vodca výpravy Koudelník. V bitke pri Šintave sa dokázalo, že husiti nie sú nepremožiteľní, ako sa dosiať o nich rozchyrovalo. Po domažlickom víťazstve (1431) znovu zaplavili Slovensko, a to z dvoch strán: od Uhorského Brodu a od severu cez Jablunkovský priesmyk. Spojili sa pri Žiline a úžasne znivočili Považie, Nitriansko a stredné Slovensko. Roku 1433 cez Poľsko vtrhli do Spiša. Keď ho vypálili a spustošili, vrátili sa s veľkou korisťou do Čiech cez Liptov (vtedy vzali so sebou i Juraja, spišského prepošta). V niektorých hradoch a mestách (Skalica, Trnava, Topoľčany) sa usadili husiti trvalejšie. Podarilo sa vyhnať ich z nich len v rokoch 1434-36. Jiskrov pobyt a jeho žoldnierskeho vojska na Slovensku (1440-58) bol legálny a s husitizmom nemá nič dočinenia. Zo zvyškov žoldnierov, doplnených rozličnými tulákmi, vznikla sekta „bratríkov“, ktorá šarapatila na Spiši a na východnom Slovensku, kým ju Matej Korvín roku 1464 úplne nerozprášil. Husitské vpády spôsobili na Slovensku nesmierne škody. Zničilo sa mnoho kostolov a kláštorov, vyhoreli hrady, mestá a dediny. Husiti neprichádzali na Slovensko úmyselne šíriť husitizmus, ktorý svojim ničením hodnôt ani nemohol Slovákom imponovať. Preto náboženské hnutie Čechov na Slovensku nikoho nezachytilo. Tu nenašiel husitizmus také náboženské a sociálne predpoklady, z ktorých vznikol v Čechách. Tak nemohol trvalejšie a v širších kruhoch zakotviť. Je síce pravda, že husiti na Slovensku našli niekoľko prívržencov, ale tí sa nepridali k nim z náboženských pohnútok. Chceli len pod záštitou husitov zbohatnúť na úkor ostatných Slovákov. Boli to páni, nie pospolitý ľud (Tomáš Kerek z Lipníka). Je zaujímavé, že husitizmus sa lepšie ujal medzi Maďarmi v Zadunajsku a Sedmohradsku (tam účinkoval proti husitizmu taliansky františkán Jakub Marchia) ako medzi Slovákmi, hoci k Slovákom i rečovo, i geograficky mal bližšie. Husitizmus zakotvil len tam, kde neboli riadne cirkevné pomery a kde bolo veľa sociálnej biedy.

(Dr. Jozef Špirko – Cirkevné dejiny, zväzok II)