„Chyby“ Cirkvi

IlustráciaModerný človek rád kritizuje a kritickým okom hľadí aj na Cirkev. Veľmi rád sa hrabe v minulosti Cirkvi a akousi škodoradosťou poukazuje na jej „chyby“: na nehodných pápežov, biskupov, kňazov atď. Týchto „chýb“ používa potom na ospravedlnenie svojej náboženskej ľahostajnosti.

Porozprávajme sa teda o tejto veci.

Je to všetko pravda, čo si rozprávajú naši nepriatelia o nehodných biskupoch, pápežoch a kňazoch v stredoveku? Čo Ti odpovedať na túto otázku? Mám Ti povedať, že je to všetko len výmysel? To nemôžem urobiť. Nie je to síce všetko pravda, čo si ľudia narozprávajú o Cirkvi: ale nejaké zrno pravdy predsa sa len nájde aj v týchto rozprávkach. Poviem to celkom otvorene. V živote Cirkvi za tých uplynulých 19. storočí nájdu sa aj chyby: bolo niekoľko slabých pápežov, nehodných biskupov a poblúdených kňazov. Nás to síce mrzí, ale zatajovať to nechceme…

Kristus sám predpovedal, že v jeho Cirkvi popri dobrých členoch budú aj zlí. Hospodár v evanjeliu zasial na svoju roľu dobré zrno, ale nepriateľ mu v noci nasial tam kúkoľu. Sluhovia hospodára sa preto pýtali: „Pane, či si nezasial na svoju roľu dobrého semena? Kde sa vzal teda kúkoľ?“ (Matúš 13, 27) Podobnú otázku často počujeme aj v dnešných časoch. Ľudia počujú alebo čítajú o nejakej slabosti, chybnom kroku alebo poklesku reprezentantov Cirkvi a celí prekvapení sa pýtajú: „Ako je to len možné? Kňazi nám stále rozprávajú o svätosti Cirkvi a tu odrazu takéto niečo!“ A lámu palicu nad celou Cirkvou… Takíto ľudia nerozmýšľajú; lebo keby rozmýšľali, počínali by si inakšie. Robili by rozdiel medzi osobami a Cirkvou.

Čo je totiž v Cirkvi sväté? Jej zakladateľ, jej učenie a jej prostriedky milosti. Inými slovami: staviteľ a budova. Cirkev katolícka je krásnou budovou: dómom, bazilikou. Je to nádherná stavba. Keď my vojdeme do takejto baziliky alebo do dómu, sme prekvapení jeho krásou. No a teraz Ti poviem niečo. Po nedeliach a sviatkoch prídu do toho nádherného chrámu zametačky a dajú sa do zametania. Nazametajú poriadnu hŕbu prachu a všelijakých smetí . Tak je to aj s Cirkvou. Keď sa dáme do čistenia dnes, po 1900 rokoch jej trvania, navymetáme z tej Cirkvi poriadnu hŕbu smetí, blata a prachu… Lenže tie smeti nie sú ešte Cirkvou… To je len špina, – ktorá tú Cirkev znečistila.

Opakujem: v Cirkvi za tých uplynulých 19. storočí našli sa aj chyby, ale v hojnejšom počte boli v nej pestované kresťanské cnosti. Na toto nesmieme zabúdať pri kritizovaní jej minulosti. Tak to žiada spravodlivosť voči nej. Keď už vidíme tie tmavé stránky v dejinách, všimnime si aj stránok jasných.

Dnes sa tak často rozpráva o zlých pápežoch – o Alexandrovi VI., Levovi X. a iných – píšu sa romány o nehodných nástupcoch Petrových: ale sa nehovorí a nepíše o 250-260 vzorných svätých otcoch. Nehovorí sa a nepíše o 81 svätých pápežoch, o 33 mučeníkoch o 7 blahoslavených spomedzi pápežov. Nehovorí a nepíše sa o tých pápežoch, ktorí nie sú síce vyhlásení za svätých, ale zato svätý a bohumilý život viedli. Dnes sa nám stále predhadzuje tých niekoľko nehodných biskupov, kňazov a veriacich v dejinách Cirkvi; ale sa nespomínajú tie ohromné tisíce dobrých biskupov, kňazov a veriacich. Dnes sa vydávajú celé zväzky o „tmavom“ stredoveku, ale o jasných dobách Cirkvi sa mlčí. Nepriatelia Cirkvi dnes vytrhnú z minulosti Cirkvi 2-3 roky alebo nejaké to desaťročie, ale pri tom zamlčujú celé storočia a tisícročia. Áno, tak je to dnes. Ľudia si všímajú len smetí, blata a špiny, ale nevidia krásu celej budovy, celej Cirkvi.

Nájdu sa ľudia, ktorí pri pohľade na „chyby“ Cirkvi stratia duševnú rovnováhu a s veľkým pohoršením volajú: „My už nepotrebujeme Cirkev! Treba ju zničiť! Aj tak je zbytočná!“ Čo im odpovedať? Pozri sa! Cirkev je ako nemocnica a v nemocnici nebýva práve najpríjemnejšia vôňa. Je tam zápach. Ale za to sa nemocnica ešte nestáva zbytočnou. Sú manželia, ktorí nezachovávajú vernosť manželskú. Máme za to zrušiť manželstvo? Nájdu sa lekári, ktorí zrušia lekársku prísahu. Máme za to odstrániť stav lekársky? Vo vojsku bývajú zradcovia – máme preto odstrániť armádu? Sú obchodníci, ktorí klamú a šudia – máme preto zrušiť akékoľvek obchodovanie? Nájdu sa slabé stromy, ktoré vietor vyvráti a vyvalí – máme preto vyhubiť a vyrúbať celý les? Nájdu sa Židia, ktorí zdierajú ľud – máme preto povešať všetkých Židov? Vo svete je veľa zlodejov a kmínov – máme preto zrušiť 7. prikázanie Božie? Tak je to aj s Cirkvou. V Cirkvi vyskytli sa isté chyby – máme ju preto zrušiť? Nie tak.

I keď tá Cirkev má nejaké tie chybičky, zbytočnou sa za to nestáva. Potrebujeme ju všetci: potrebuje ju jednotlivec, potrebuje ju rodina, potrebuje ju národ, potrebuje ju štát, potrebuje ju celá spoločnosť ľudská. Áno, potrebujeme ju, lebo potrebujeme cnostne žiť. Na tomto poli Cirkev postrádať nemôžeme, ak len nechceme podkopať a podťať všetky korene mravnosti a cnostného života.

V živote Cirkvi sa vyskytli aj chyby, ale v oveľa väčšej miere sa vyskytovali cnosti. A keby sme tie chyby Cirkvi porovnali s jej zásluhami, tvorili by ony len veľmi mizivé percento.

Bratku, sestra! Keď voľakto chodí po blate, zamaže sa, Cirkev už 1900 rokov chodí po smetisku tohto sveta, ký div teda, že si niekedy svoje nohy aj zamazala. Láska dobrého katolíka k Cirkvi za to ochabnúť nemôže.

(Andrej Kliman: Katolíci vo víre dnešného života. Trnava: SSV, 1937)