Prirodzený zákon

Prirodzený zákon pochádzajúci od Boha poskytuje pevné základy núkajúce sa človeku, aby na nich vystaval morálne normy, ktoré majú riadiť jeho rozhodovania. Prirodzený zákon teda kladie nevyhnutný morálny základ na budovanie ľudskej spoločnosti, poskytuje potrebný základ pre národný a občiansky život, ktorý naň nadväzuje, a z ktorého princípov vyvodzuje dôsledky a premieta ich do života vo forme zákonov a utvárania noriem.

Zodpovednosť je súčasťou prirodzeného zákona, respektíve ona z neho vyviera. Pri ignorovaní prirodzeného zákona je ignorované logicky aj to, čo z neho vyplýva, teda aj zodpovednosť. Nadstavbou zodpovednosti je kolektívna zodpovednosť. Práve ona zohráva výnimočnú úlohu v živote rodín, kmeňov a národov.

Ak je ignorovaná na úrovni tej-hentej rodiny, je to štatisticky prirodzený a prípustný stav nenarúšajúci štruktúru. Ak je ale ignorovaná na úrovni národnej, je to stav, ktorý nemožno ponechať bez povšimnutia. Zvlášť zo strany tých, ktorým záleží na udržaní sa daného národa vo víre života na zemi.

Z prirodzeného zákona vyplýva princíp hierarchie. Tento princíp bezprostredne súvisí so zodpovednosťou. Na vrchu hierarchie dominujú prirodzené elity (čím vyššia moc, tým väčšia zodpovednosť). Iste, toto platí v ideálnej konštelácii. Zvlášť postmoderná doba je však nositeľom stavu núdze (nielen v slovenskom kontexte), ako následku dejinného vývoja v svetskej, tak aj duchovnej rovine. Prirodzených elít nieto. Jesto iba atráp.

O čo si koleduje tento stav a čo je a bude jeho prirodzeným dôsledkom? Vláda (žoldnierska práca) ešte väčších atráp a pnutia na všetkých úrovniach (to je už dnes), značné rozbitie prirodzených štruktúr a konečný konflikt s otvorením brán antikristovi, ktoré mu otvoria psychopati “zvolení“ z pomäteného ľudu (to bude zajtra). Samozrejme, za účasti množstva zrujnovaných životov a obetí (do vyššej miery to je už dnes, zvlášť zásluhou potratovej politiky).

Dnešné i včerajšie “elity“ ignorovaním prirodzeného zákona, alebo jeho slabým teoretickým (ne)napĺňaním (platí zvlášť pre cirkevnú hierarchiu), alebo unášaním sa na vlnách antiprirodzeno-zákonných prúdov mu už dláždia nejaké to desaťročie (či storočie) cestu a aj vojaci na nižších pozíciách (vrátane pomäteného plebsu) uložia tú svoju kocôčku do mozaiky pekla.

“Sranda“ je tá, uvedomujúc si, či neuvedomujúc, (skôr neuvedomujúc ako uvedomujúc), že ignorovaním prirodzeného zákona, padajú dolu s tými najnižšími vrstvami a nijaký štvormetrový plot ich neuchráni (nehovoriac pred večným trestom).

V tom kontexte…, bol šoa náhoda? Náhody neexistujú, iba dôsledky.

Radovan Novotný