Lipany: Po brutálnom útoku cigánov chlapec vbehol pod auto

Dňa 16. 09. 2009 (streda) sa 22-ročný Dominik z Lipian znova narodil. Potom, ako ho brutálne palicami a obuškami dobila organizovaná skupina miestnych cigánov, dezorientovaný a otrasený po opakovaných úderoch tupým predmetom do oblasti hlavy, v snahe utiecť agresívnym útočníkom, vbehol pod auto. Vyviazol s ťažkými zlomeninami. Policajné zložky sa nevedia dohodnúť, či ide o dopravnú nehodu alebo ublíženie na zdraví.

I. Cigareta zámienkou cigánskeho útoku

Skupinka šiestich lipianskych chlapcov po návšteve miestneho baru Biely dom fajčila na neďalekej lavičke pred miestnou ubytovňou. Bolo približne pol deviatej a vonku sa už zotmelo, keď ku chlapcom prišli štyria cigáni. Jeden z nich si vypýtal od fajčiacej skupinky chlapcov cigaretu. Chlapci mu ju odmietli dať. V slobodnej a právnej spoločnosti by na odmietnutie mal mať právo každý. Avšak v slovenskej spoločnosti, v legislatíve ktorej platia rasové zákony, odmietnutie necigána vydať svoj majetok cigánovi je zrejme oprávneným dôvodom na útok.

Na prvé náznaky agresivity cigána jeden z chlapcov, Miro (26), reagoval slovami, že nechcú mať problémy a nech im dajú cigáni preto pokoj. Nato sa začali prvé trenice, cigán posotil Michala so slovami, že pozná jeho otca a napriek tomu, že Michalov otec je policajt, on sa vraj Michala nemieni báť. Michala, ktorého prekvapil výbuch vášní miestneho cigána, sa vzápätí zastal Dominik (22), ktorý sa pokúsil vkliniť medzi nich dvoch, skôr, než by vypukla bitka. Vtom však na Dominika brániaceho svojho kamaráta Michala zaútočili ďalší traja cigáni, ktorí na miesto činu pribehli aj s palicami a obuškami nevedno odkiaľ. Pomer síl sa vtedy zmenil na šesť chlapcov proti siedmim cigánom. Nečakaný útok ozbrojených cigánov sa udial veľmi rýchlo a pre Dominika sa stal temer osudným. Počas útoku ho cigáni palicami zrazili na zem a tĺkli po celom tele. Niekoľko rán smerovalo i do oblasti hlavy. Dominikovi kamaráti pre krátkosť času nestihli ani zareagovať a Dominika ochrániť. Keď sa Dominikovi podarilo medzi údermi palicami zdvihnúť sa svojpomocne zo zeme, rozbehol sa z miesta činu preč. Dezorientovaný a otrasený v snahe zachrániť si pred hordou krvilačných cigánov holý život, vybehol na neďalekú cestu, cez ktorú práve prechádzala dodávka.

Potom, ako Dominik zostal ležať v bezvedomí na ceste, cigánski útočníci sa rozutekali. Skutočná dráma, respektíve komédia slovenskej polície vtedy len mala začala…

II. Nekompetentné zložky Policajného zboru SR

Ešte pred vypuknutím samotnej bitky, približne v rovnakom čase, ako miestny cigán začal strkať do Michala, ktorý sa ohradil, že chlapci nechcú mať žiadne problémy, zavolal Richard (24) políciu priamo na číslo 158. Richard, ktorý spolu s ostatnými lipianskymi chlapcami verne pozná situáciu v zanedbanej cigánskej osade neďaleko obce, sa právom obával, aby nedošlo zo strany agresívneho cigána k útoku, a preto konal preventívne a uvážene. Štátna polícia teda bola privolaná ešte pred vypuknutím samotnej bitky, a teda dostatočne včas, aby mohla unikajúcich útočníkov dostihnúť a zadržať.

Potom, ako Dominik ležal nevládny a v bezvedomí na ceste po zrážke s autom, teda v čase, keď už na mieste činu neboli prítomní útočníci cigánskeho pôvodu, na scénu vstúpila okoloidúca hliadka mestskej polície. Medzitým na číslo 158 pribúdali telefonáty ďalších ľudí, ktorí sa začali hromadiť okolo nevládneho Dominikovho tela. Lipiansky mestský policajt z okoloidúcej hliadky pristúpil k Dominikovmu telu, ktoré bez známok života ležalo na ceste, a podľa slov očitých svedkov ním začal lomcovať. Nevedno, čo sa v tej chvíli preháňalo hlavou nekompetentného lipianskeho policajta: azda si myslel, že Dominik svoje bezvedomie predstiera? Po tomto neodbornom a necitlivom prvom kontakte s obeťou cigánskeho útoku sa policajt rozhodol v poskytovaní svojskej „prvej pomoci“ prestať. Ak by počas zrážky s autom Dominik utrpel poranenia chrbtice, mohla sa mu táto „prvá pomoc“ lipianskeho nekompetentného policajta stať „pamätnou“ – Dominik mohol zostať do konca života ochrnutý.

K mestským policajtom, ktorí začali odkláňať od miesta zrážky dopravu, sa pridal jeden štátny policajt, ktorý prechádzal náhodou okolo. V aute sa počas nočnej hliadky nachádzal sám, bez svojho služobného partnera, a preto sa miesto okamžitej reakcie rozhodol pohľadať svojho kolegu. Otázkou pre verejnosť zostáva, prečo nekonal okamžite? Prečo sa na odporúčanie svedkov nevydal po stopách útočníkov? Keď sa rozhodol ísť pohľadať svojho služobného kolegu, nemali v služobnom aute hliadky sedieť počas hliadky obaja policajti? Kde sa nachádzal druhý policajt počas služby?

Po ďalších dvoch telefonátoch priamych svedkov na políciu, aby sa títo ráčili zaoberať ohrozením života, im štátna polícia oznámila: „Nie sme batmani“ – napriek tomu, že policajná stanica sa od miesta činu nachádza asi iba 200 metrov, štátni „batmani“ sa konečne v dvojici dostavili na miesto činu medzi dvadsiatimi piatimi až tridsiatimi minútami od prvého telefonátu. Druhý policajt z hliadky sa musel počas služby nachádzať zrejme mimo priestoru stanice (spal doma?), keďže návrat svojho kolegu na miesto činu zdržal temer o pol hodinu.

Dominik sa zatiaľ podľa výpovedí svedkov prebral asi po troch minútach z bezvedomia. Do desiatich minút od ohlásenia zrážky bola na mieste prítomná záchranná služba, ktorá Dominika odborne ošetrila a previezla do Fakultnej nemocnice A. Reimana v Prešove.

Z prítomných policajtov nikto neposkytol obeti prvú pomoc, nikto z prítomných policajtov však ani nezačal pátrať po útočníkoch. Až po temer trištvrte hodiny od prvého telefonátu na políciu sa na miesto činu dostavili príslušníci štátnej dopravnej polície – tí ako vôbec prví začali klásť svedkom otázky. Po opise okolností, ktoré zrážke Dominika s dodávkou predchádzali, dopravní policajti skonštatovali, že rozhodne ide o trestný čin napadnutia, ktorého dôsledkom bola zrážka s autom. Avšak miestni štátni „batmani“ trvali na tom, že ide o dopravnú nehodu, keďže obeť ležala v čase ich príchodu na ceste. Okolnostiam, ktoré nehode predchádzali, neprikladali štátni policajti žiadnu dôležitosť. Otázkou zostáva prečo. Bála sa dvojčlenná hliadka štátnych policajtov na výzvu svedkov pátrať v ten večer po páchateľoch priamo v cigánskej osade? Svedkom totiž odpovedali, že do osady s nimi pátrať nepôjdu, pretože nechcú rušiť nočný pokoj cigánov (majme na pamäti, že vravíme o vyjadreniach príslušníkov Policajného zboru SR, ktorí o deviatej hodine večernej odrieknu svoju služobnú povinnosť, ktorej plnenie im však podľa zákona a morálneho kódexu polície voči občanom prináleží kedykoľvek počas služby). Na neustále naliehanie svedkov, ktorí chceli páchateľov identifikovať ešte v ten večer, odpovedali policajti, že oni do osady nepôjdu, pretože v osade je 850 cigánov a oni sú iba dvaja. Ak sa cigánov boja aj ozbrojení policajti, nejestvuje teda cigánska kriminalita? Ak policajti odrieknu výkon služby zo strachu pred 850 občanmi, o ktorých minister vnútra Kaliňák tvrdí, že sú to rovnakí občania ako ostatní, môžu takíto policajti slúžiť i naďalej v zložkách, ktoré majú „chrániť a slúžiť“? Čoho sa mohli dvaja policajti v cigánskej osade s 850 slušnými cigánmi obávať, keď podľa vyjadrení ministra Kaliňáka sú cigáni problémové etnikum už 750 rokov iba v bežných občianskych priestupkoch, ako je pľutie či nadávanie? Báli sa príslušníci policajného zboru, že ich podľa vyjadrení ich nadriadeného cigáni opľujú alebo im vynadajú? Zdá sa, že ak by si policajti mysleli, že ich 850 cigánov z osady „iba“ opľuje alebo im „iba“ vynadá, tak by sa do osady so služobnou zbraňou vydali. Policajti však museli byť znalí vo veci cigánskej brutality a agresivity a očividne sa obávali priameho napadnutia cigánmi…

III. Svedkovia boli predvolaní až po medializácii celého prípadu

Až potom, ako o prípade informovala vo svojom spravodajstve 17. 09. 2009 televízia JOJ, kontaktovala polícia jedného zo svedkov, Štefana (21) a vypýtala si kontaktné údaje na zvyšných očitých svedkov.

Počas výsluchu kriminalistov chlapcov zaskočili obvinenia policajtov o tom, že sa dohodli na krivej výpovedi. Obvinenia kriminalistov prešli do zastrašovania, že za krivú výpoveď sú „až tri roky“. Kriminalisti k výpovediam chlapcov pristupovali veľmi skepticky, až zaujato, čo je porušením kódexu o kladení otázok počas výsluchu. Chlapcov urážali vyjadreniami typu „veď my vieme, že ste grázli,“ – Dominika pritom miestni obyvatelia poznajú ako slušného a poriadneho mladíka, ktorý sa doposiaľ s nikým nedostal do konfliktu.

Nasledoval výsluch na policajnej stanici štátnej polície v Lipanoch (policajti známi ako „batmani“). Chlapci zostali prekvapení, keď po vstupe do haly na stanici sedel i jeden z páchateľov. Chlapci ho okamžite identifikovali, avšak policajtov zaujímal iba ústny popis páchateľa miesto priamej identifikácie.

IV. V osade sa udali navzájom

Cigáni v osade sa podľa našich informácií udali navzájom a páchateľa prinútili pod hrozbou bitky, aby sa priznal polícii. Z kruhov blízkych útočníkovi vieme, že v čase napadnutia bezbranného Dominika prehral tento cigán v miestnej herni niekoľko stovák eúr (odkiaľ mal toľké peniaze? Z hazardu? Z predaja kradnutých mobilných telefónov?) a do lipianskych ulíc sa vydal s jasným úmyslom „vybiť si zlosť“. Prítomnosť jeho ozbrojených komplicov túto správu iba potvrdzuje.

V. Lekárska správa

Obraz o absolútnej nekompetentnosti konania štátnych policajtov z Lipian dosvedčuje ich snaha „voľným okom“ rozlíšiť zranenia, ktoré Dominik utŕžil od nehody, od tých, ktoré utŕžil, podľa nich iba od „údajného“ cigánskeho útoku. Odborná lekárska správa tieto zranenia nerozlišuje, iba popisuje, nakoľko dezorientovaná obeť o takéto rozlíšenie na prvom vyšetrení nepožiadala. Kde bola polícia? Prečo polícia nežiadala od ošetrujúceho lekára, aby ten odborne rozlíšil zrazenia pochádzajúce z napadnutia palicami a obuškami od zranení pochádzajúcich zo zrážky s autom?

VI. Beznádej a strach slušných ľudí

Po útoku na Dominika zostali miestni obyvatelia šokovaní: jednak z konania polície, jednak z apatie primátora vo veci riešenia cigánskej otázky, a rovnako zo stupňujúcej sa brutality cigánskych útokov. Ak sa polícia bude stále častejšie obávať vykonávať svoje povinnosti vo veci čoraz brutálnejších cigánskych útokov a mestskí funkcionári sa budú i naďalej dištancovať od riešení cigánskej otázky, čo čaká zvyšných slušných obyvateľov? Zdá sa, že na nich čaká iba beznádej a strach. A zdá sa, že čoskoro, keď do ulíc na východnom Slovensku vtrhnú ozbrojené bandy cigánov s úmyslom lúpiť a zabíjať, sa slušný človek na Slovensku okrem beznádeje a strachu dočká i smrti vo vlastnom dome…

Je len a len na nás, či na genocídu bielych cigánmi budeme iba mlčky čakať…

Autor: Igor Cagáň