Konštantínova obhajoba staroslovienčiny v Benátkach

Po štyroch rokoch od príchodu na Veľkú Moravu (863) sa Konštantín s Metodom vybrali na ďalekú cestu. Keďže Konštantín nebol biskup a Metod ani kňaz, museli putovať do Ríma vysvätiť nových žiakov za kňazov, aby mohli lepšie spravovať ľud, vysluhovať sviatosti a slúžiť omše. Takisto mali v úmysle požiadať pápeža, aby schválil starosloviensku reč ako liturgický jazyk. Okolo roku 867 boli v Benátkach, kde sa zišli proti ním biskupi, kňazi i mnísi a postavili sa proti ich výučbe na Veľkej Morave. Ich nesúhlas pramenil v tom, že boli prívržencami vykladania Božieho slova iba v troch jazykoch, ktorými boli gréčtina, latinčina a hebrejčina. Tzv. trojjazyčníci sa na nich osočili voči ich údajnej bludnej výučbe, lebo neuznávali žiaden nový jazyk na šírenie kresťanstva. Prehovorili ku Konštantínovi takto:

Človeče, povedz nám, prečo si zostavil teraz Slovienom písmená a učíš ich, ktoré nikto iný predtým nevynašiel, ani apoštolovia, ani rímsky pápež, ani Gregor Bohoslovec, ani Hieronym, ani Augustín? My totiž poznáme len tri jazyky, ktorými sa patrí v knihách chváliť Boha: hebrejský, grécky a latinský.

Konštantín – filozof im však odpovedal:

Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci? To sa vy nehanbíte uznávať iba tri jazyky a prikazovať, aby všetky ostatné národy a kmene boli slepé a hluché? Povedzte mi, či robíte Boha bezmocným, že to nemôže dať, alebo závistlivým, že to nechce? My však poznáme mnohé národy, ktoré majú písmo a oslavujú Boha každý vo svojom jazyku. Ako je známe, sú to: Arméni, Peržania, Abazgovia, Iberi, Sugdi, Góti, Avari, Tyrsi, Kozári, Arabi, Egypťania, Sýrčania a mnohé iné. Ak z tohto nechcete nič pochopiť, aspoň spoznajte, čo o tom súdi Písmo: Veď Dávid volá, hovoriac: – Spievaj Pánovi celá zem, spievajte Pánovi novú pieseň! – (Ž 95, 1). A opäť: – Plesaj v Pánovi celá zem, spievajte, veseľte sa a plesajte! – (Ž 65, 4). A po druhý raz: – Nech sa ti klania celá zem a spieva ti, ospevujúc tvoje meno, Najvyšší – (Ž 65, 4). A zasa: – Chváľte Boha všetky národy a oslavujte ho všetci ľudia a všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! – (Ž 116, 1; 150, 6). V evanjeliu zasa hovorí: – Tým však, čo ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi – (Jn 1, 12). A znova ten istý: – Nielen za nich prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako Ty, Otče si vo mne a ja som v tebe – (Jn 17, 20-21). Matúš však povedal: – Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi. Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a učte ich zachovať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta! Amen – (Mt 28, 18-20). A znova Marek: – Iďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvorenstvu! Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsudený! A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: V mojom mene budú vyháňať zlých duchov a budú hovoriť novými jazykmi – (Mk 16, 15-17). A hovorí aj k vám, učiteľom zákona: – Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doňho nevchádzate, a tým, čo chceli vojsť, nedovolíte – (Mt 23, 13). A zase: Beda vám, zákonníci, lebo ste vzali kľúč poznania a sami ste dnu nevošli, a tým, čo chceli vojsť, ste zabránili – (Lk 11, 52). Korinťanom však Pavol povedal: – Prikazujem vám všetkým hovoriť jazykmi, radšej však, aby ste prorokovali. Ten totiž, kto prorokuje, je väčší ako ten, čo hovorí jazykmi, iba ak by vysvetľoval, aby aj Cirkev prijala poučenie. Teraz však bratia, čo by som vám osožil, keby som prišiel k vám a hovoril jazykmi a nehovoril vám ani slovami zjavenia, ani poznania, ani z proroctva, ani z náuky? Veď aj bezdušné nástroje, vydávajúce zvuky, či už je to píšťala a či citara, keby nevydávali rozoznateľné zvuky, ako by sa vedelo, čo sa píska a čo sa hudie? A keby trúba vydala neistý zvuk, kto by sa strojil do boja? Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, akože sa bude vedieť, čo hovoríte? Budete hovoriť do vetra. Veď je toľko rozličných rečí na svete a ani jedna z nich nie je bez hlasu. Ak teda nepoznám význam hlasu, budem cudzincom pre toho, čo hovorí, a ten, čo hovorí, bude mne cudzincom. Tak aj vy, keďže horlíte za duchovné dary, hľaďte, aby ste nimi oplývali na budovanie Cirkvi! A preto, kto hovorí jazykom, nech sa modlí, aby to vedel aj vyložiť. Lebo keď sa modlím cudzím jazykom, môj duch sa modlí, ale môj rozum je bez úžitku. Čo teda? Budem sa modliť duchom a budem sa modliť aj rozumom, budem žalmy spievať duchom, ale aj rozumom…

A týmito a ešte ďalšími slovami zahanbil ich a odišiel, nechajúc ich. (VRAGAŠ, Š.: Život Konštantína Cyrila a život Metoda. Martin: Vydavateľstvo Matice Slovenskej 1994, s. 64-67.)

Autor: Peter Sliacky