Kríza autority
Problém Oskara Dobrovodského a jeho blízkych pozná skoro každý. Jedná sa o 4 roky neriešený problém spolunažívania, medzi Oskarovcami a cigánskymi susedmi, ktorí sa nasťahovali do vedľajšieho domu. Táto vec má však hlbšie korene a Oskarov problém sám o sebe nadväzuje na hlbší, vyše desaťročný problém, tkvejúci v kontinuálnej asociálnosti dotknutých cigánskych rodín, ktorý nadväzuje na ešte hlbší problém, ktorý tkvie vo vytvorení podmienok zo strany samosprávy a štátu, aby títo asociáli mohli roky rokúce prakticky nerušene žiť a spôsobovať bolesť susedom, svojim asociálnym správaním sa, nevykazujúcim ani najmenšiu perspektívu zmeny daného stavu. Naopak, je to čím ďalej, tým horšie. Nasleduje logická otázka, kto je za daný stav v hĺbke zodpovedný, nakoľko za inštitúciami ako štát, či samospráva je vždy tá ktorá osoba, či osoby.
Bolo by však nepostačujúce, ak by sme pri hľadaní zodpovednosti a koreňoch tohto bludu, ktorý vyrástol na pôvodne pokojnej Družstevnej ulici ostali iba pri zodpovednosti samosprávnych, či štátnych úradníkov, ako reprezentantov bezideového človečenstva (také ani neexistuje). Za ich vonkajšími prejavmi totiž sú, s ich vedomým, alebo bez neho, ideové podklady, ktoré dané rozhodnutia ovplyvňujú, opakujem bez toho aby si to uvedomovali, alebo s tým.
Dovolím si teda tvrdiť, že za to, čo vzniklo na Družstevnej ulici je zodpovedná (po ideovej stránke) revolučná, liberálno-demokratická idea, ktorú vzali za svoje konkrétni úradníci (po stránke zákonodarnej, výkonnej aj súdnej). Slovenská republika, ako aj nadnárodné inštitúcie – zvlášť EÚ a OSN, od ktorých sa ten blud odvíja, stoja práve na týchto ideách, ktoré na papieri možno na prvý pohľad dobre vyzerajú, v ušiach ako tak pochybne dobre znejú, ale v praxi sú použiteľné iba ak k rozvratu spoločnosti. Ich matkou je totiž Veľká francúzska revolúcia, ktorej hlavným účelom bolo zosadenie Boha a jeho nahradenie (vybraným) človekom (ktorý by vládol svetu). Nech nás nemýlia rôzne deklarácie, charty a ich ľúbive slová deklarujúce ochotu pomôcť človeku. V praxi vidíme, že tieto gumovopoužiteľné ľudské práva, sú v konečnom dôsledku použiteľné podľa potreby toho, kto drží korporatívnu, poťažne politickú moc. O nejakom rovnom prístupe ani chýru, ani slychu.
Liberálna demokracia je okrem iných ďalších deštrukčností vo vzťahu ku bežnému človeku charakteristická svojou masovosťou, za ktorú maskuje rozhodnutia. Veď to poznáme, rozhodla väčšina, nie je nikto zodpovedný. Samozrejme za tou väčšinou je akýsi záujem, reprezentovaný konkrétnou osobou. Liberálna demokracia je vo vzťahu ku plebsu skoro dokonalý podvod, nakoľko niečo navonok hlása a iné prevádza. Systém, ktorý vytvára je charakteristický rozhodnosťou akurát tak v hájení korporátnych – proti národných, protiľudských záujmov. Všade inde, vo vzťahu ku ľudu a jeho bežnému životu, kde sa rozhodnosť vyžaduje, je pochabá a svojím konkrétnym prevedením až tragicky smiešna. Prípad Dobrovodský vs.Cigáni je toho príkladom.
Vráťme sa ale ku politikom, ktorí tento princíp vzali za svoj. Pre nich je charakteristická kríza autority, ako dôsledok celého toho systému. Keďže Francúzska revolúcia zhodila Boha z postu najvyššieho a nasadila na jeho miesto nejakého omylného a hriešneho človeka, urobila okrem iného to, že s Bohom odišla autorita. Preto sa nečudujme, že politici, reprezentujúci inštitúcie liberálnej demokracie sa vyhovárajú jeden na druhého, ak majú rozhodovať o veciach podstatných a okamžite, kde je potrebné osobné nasadenie a vzatie zodpovednosti za následky svojho činu.
Vec liberálnej demokracie vo vzťahu ku prípadu vyčíňania Dobrovodského cigánskych susedov a nemohúcnosti orgánov tej, či hentej správy, ako aj jej vplyv na znefunkčňovanie prirodzenosti ako takej, má omnoho viac súvislostí a rovín, ktoré sú nad rámec tohto článku.
Na záver: kľúč ku pochopeniu problematiky tkvie v prijatí hesla: “Za Boha – za národ!“, ktoré ak má zmeniť stav ku lepšiemu musí nahradiť aktuálne “Sloboda – rovnosť- bratstvo!“
Radovan Novotný