2. november 1938 deň, na sa ktorý sa (ne)zabúda!
Ako hrdý Slovák, študent archeológie a histórie som si dal za povinnosť pripomenúť Slovákom tento pamätný deň. Bohužiaľ 2. november 1938 je ľuďom málo známy a pokiaľ ho ako tak poznajú, tak vedia, že je to deň Viedenskej arbitráže, kedy Česko-Slovensko prišlo hrou veľmocí o územie. Málo sú známe fakty, ako Slováci na okupovanom území trpeli, ako Maďari rafinovane postupovali.
Krutá daň
Deň 2. november 1938 môžeme kľudne nazvať čierny dňom Slovenska a Slovenského národa a zaradiť ho k udalostiam, ako boli tie krvavé v Černovej. 6. Októbra dosiahlo Slovensko autonómiu a o necelý mesiac prišla krutá rana v podobe arbitráže. Viedenskej arbitráži predchádzali rokovania v rozmedzí 9. – 13. októbra v Komárne o územných požiadavkách Maďarska voči Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Tieto rokovania boli však neúspešné. Následne Budapešť požiadala Nemecko a Taliansko o vykonanie arbitrážneho rozhodnutia. Viedenskou arbitrážou Slovensko stratilo 10 420km2 územia, zväčša najúrodnejších plôch a 276 000 Slovákov. Okrem Slovákov pripadlo Maďarsku aj 30 000 židov a tu je dobré poznamenať, že značná časť židov a cigáňov sa hlásila za Maďarov. Už v decembri maďarská štátna moc zasiahla ozbrojenými prostriedkami proti veriacim v Šuranoch, ktorí sa modlili po slovensky. Maďarská politika neustále vyvolávala konflikty v hraničnej oblasti. Sám architekt Viedenskej arbitráže G. Ciano ju nazval „hlúpou politikou Budapešti“. Česko-Slovensko malo 140 498 km2 a 14 727 000 obyvateľov. Maďarsko 105 000km2 a 8 600 000 obyvateľov. Podľa štatistiky bolo na Slovenku 592 000 Maďarov a v Maďarsku 350 000 Slovákov. Samotné Slovensko malo 3 329 000 obyvateľov.
Čo teda Maďari chceli?
Chceli hlasovanie na celom Slovensku, aby Slováci rozhodli kam chcú patriť a okrem toho odstúpiť všetky kraje, ktoré mali v roku 1910 podľa maďarskej štatistiky maďarskú väčšinu.mV číslach to znamenalo, že zo Slovenska chceli 15 celých okresov, 18 čiastočných, spolu 900 obcí s nasledovným počtom obyvateľstva – 445 747 Slovákov, 3930 Rusínov, 58 794 Nemcov, 540 000 Maďarov a 33 828 Židov. Z podkarpatskej Rusi, celé 3 okresy, 4 čiastočné, spolu 137 obcí s 18 137 Slovákmi, 87 810 Rusínmi, 3937 Nemcami, 84 052 Maďarmi a 33 828 Židmi. Z toho vyplýva že na 624 706 Maďarov žiadali prídavok 622 916 Slovákov, Rusínov, Nemcov a iných. Takéto podmienky boli neprijateľné, a to najmä preto, lebo štatistika, o ktorú sa toto všetko opieralo , bola falošná, násilne vytvorená a maďarská. Sám maďarský gróf Tisza raz priznal, že maďarská štatistika je falošná. Slovenská delegácia žiadala, aby sa za základ vzala štatistika z roku 1890 alebo československá z roku 1930.
Pre porovnanie: Obec Štós
– Nemci Maďari
r. 1900 940 136
r. 1910 148 835
r. 1930 711 107
Takže podľa štatistiky bola obec v roku 1910 skoro čisto maďarská a v roku 1930 skoro čisto nemecká. Tu som uviedol príklad nemeckej obce, aby si čitateľ nemyslel, že sa to týkalo len slovenských obcí, keď Maďari potrebovali urobili Maďarov aj z Nemcov.
Obec Belža (Košický kraj)
– Slováci Maďari
r. 1900 216 22
r. 1910 141 133
r. 1930 266 6
r. 1938 109 121
Obec Barca (Košický kraj)
– Slováci Maďari
r. 1900 982 237
r. 1910 703 609
r. 1930 1475 50
r. 1938 767 1162
Takto by sme mohli pokračovať ďalšími a ďalšími obcami. Spomeňme aspoň niektoré : Nižná Myšľa, Ruskov, Ťahanovce atď. (niektoré sú aktuálne súčasťou mesta Košice)
Čitateľ si môže sám urobiť mienku, ako asi boli maďarské štatistiky pravdivé.
Slováci v potrianónskom Maďarsku
Pre porovnanie ako sa mali Slováci v Maďarsku a Maďari na Slovenku:
Podľa úradnej maďarskej štatistiky z roku 1930 žilo na území potrianonského Maďarska 104 819 Slovákov (v skutočnosti to okolo 300 000) .
Slovenská národná skupina
– nemá ani jednu slovenskú ľudovú školu
– nemá ani jednu slovenskú meštiansku školu (maďarská národná menšina na Slovensku má 3)
– nemá ani jednu strednú školu (maďarská má 2)
– nemá ani jednu odbornú školu (Maďari majú na Slovensku 3 obchodné školy)
– v štátnych úradoch niet úradníka, ktorý by sa hlásil za Slováka (na Slovensku je napr. 208 železničiarov, 204 úradníkov maďarskej národnosti)
– v Budapeštianskom parlamente slovenská národná skupina nemá zastúpenie (Maďari na Slovensku majú )
– v maďarskom rozhlase slovenská národná skupina nemá svoje pravidelné kultúrne relácie (v slovenskom rozhlase je dva krát do týždňa maďarský program)
– pokusy o založenie a činnosť škôl, časopisov, spolkov, družstiev prenasleduje byrokracia
Orabovaní slovenskí roľníci
Hneď v prvých dňoch “oslobodenia“ to bol hlavne drastický spôsob riešenia tzv. „kolonistickej“ otázky. Slovenskí roľníci boli po príchode maďarského vojska na mnohých miestach orabovaní o celý majetok, ako aj výsledky mnohoročnej práce. Boli bití, ich ženy znásilnené a takto ožobráčení roľníci vyhodení za hranicu. Niekoľkí boli aj zabití, alebo na základe krivých udaní mučení pre činy, ktoré nespáchali.
Výpoveď Pavla Závodného , pôvodom z Čaby (parafrázovane): „Rozvášnený maďarský dav 10. 4. 1939 ma zvalil na zem, bili ma drevom tak, že mi polámali kľúčnu kosť na pravej strane. Bili ma tak, že mi ruka čiastočne natrvalo ochromela. Na žandárskej stanici som si sťažoval, odkiaľ ma ale vyhnali s poznámkou, aby som bol rád že ma nezabili. Lekár, ktorý ma ošetril, odoprel mi vydať lekárske úradné svedectvo. Teraz, keď som bol nútený sa vysťahovať, som invalidom na
pravú ruku.“
Školské krivdy
To, čo bolo budované s veľkým úsilím 20 rokov, aby sa napravili chyby minulosti, bolo za niekoľko týždňov zničené. Slováci na obsadenom území stratili:
– 2 Katolícke teologické učilištia v Košiciach a Rožňave,
– 11 slovenských gymnázií – 4 v Košiciach, ďalej v Komárne, Leviciach, Lučenci, Rimavskej Sobote, Rožňave a Nových Zámkoch,
– 3 Štátne učiteľské ústavy,
– Vyššiu priemyselnú školu, Vyššiu hospodárska škola v Košiciach.
Slovákom sa sľubovalo, že sa im nestane nijaká krivda, že každý verejný zamestnanec, učiteľ, profesor atď. zostane na svojom mieste, že sa na školách bude vyučovať v tom istom jazyku, ako do doby zabratia tzv. Horného kraja (Felvidék). Na obsadenom území ostali len dve gymnázia, a to v Košiciach a Šuranoch.
Neospravedlnenie prof. J. Dobrovského
Rozhodnutie:
Komisia jednohlasným rozhodnutím nemôže ospravedlniť Jána Dobrovodského, zo štátneho gymnázia s vyučovacou rečou slovenskou v Šuranoch.
Odôvodnenie:
…vyhlásil sa uvedomelým Slákom, hoci v budúcnosti sľubuje vernosť maďarskému štátu. Preto komisia pokladá žiaducim, ponechať ho aspoň ešte rok v jeho dočasnom položení
Marek Dubina, učiteľ na ľudovej škole v Blažove vypovedá: „Postavili ich do radu a začali ich maďarskí dôstojníci biť po ústach s revolvermi tak, že niektorým zuby vybili. Keď ich takto dobili odišli. Po ich odchode prišli občania maďarskej národnosti z obce Kürt a vyrabovali Slovákov.“
Bežne boli ľudia prenasledovaní, väznení, bití za to že: „veľa politizoval…, deti mu chodia do slovenskej školy…, lebo nebol členom maďarskej strany…, bol na kandidátke HSĽS, bol skoro prijatý k ČSD, atď.“
Záverom
Snažil som sa zhrnúť len tie najhlavnejšie informácie. Dôkazov, ako kruto a drasticky Maďari zaobchádzali so Slovákmi na obsadenom území sú desiatky keď nie stovky. Chcel som poukázať na to, aký negatívny dopad mala Viedenská arbitráž na Slovákov, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v Maďarsku. Stovky z nich boli zbavení majetku a vyhnaní na Slovensko, mnohí boli zbití, týraní, veľa žien bolo znásilnených a rovnako mnohí zaplatili aj životom.
Je smutné že dnešní Slováci vedia málo o 2. novembri 1938. Deň, kedy sa skoro 300 000 Slovákov dostalo do Maďarského područia by mal mať miesto v našej histórií a nemalo by sa naňho zabúdať. Mali by sa o ňom učiť naše deti, aby vedeli, že Slováci si museli mnoho vytrpieť a že to dnešné Slovensko, kde žijú, bolo vykúpene aj krvou a utrpením. A dovolím si tvrdiť, že keby nebolo prvej Slovenskej republiky, sotva by mohla vzniknúť druhá.
Branislav K.