Základné ľudské práva
Mám právo na súkromie a nik ma nesmie haniť,
pozemok však musím plotom vysokým si brániť.
Miesto susedského pozdravu len oplzlé slová,
riešili by to, snáď, keby boli mierené na primátora.
Avšak ja som občan iba jeden z radu,
nemám teplé miesto na vrchu úradu.
Mám právo na nedotknuteľnosť obydlia,
škoda, že ten neporiadok iní nevidia.
Vôkol môjho domu samá špina, smrad,
ja som tu vraj rasista, bo ich nemám rád.
Štipľavý dym dýcham skoro každý deň,
ak sa mi to nepáči, tak nech odídem!
Mám právo na majetok, ktorý stráca cenu,
som chronický sťažovateľ, lebo žiadam zmenu!
Úrady ma ignorujú, vo mne vidia vinu
a to všetko preto, že chránim domovinu!
Čierna skládka vedľa domu tiež pramálo značí,
úradom životného prostredia sa to asi páči.
Šváby, celodenný hluk a výkaly,
aby sme si na to pomaličky zvykali.
Keďže kompetentní problém neriešia,
z teplých miest a príplatkov sa radi potešia.
Čo ak ich príde ešte viac a viac?
Budete sa tváriť hlucho, nevidiac?
Z tichej a kľudnej obytnej zóny,
je zrazu štvrť, ktorej sa človek bojí.
Ešteže niektorí, čo hore sedia
a o probléme tak mnoho vedia,
žijú si svoj život pekne opodiaľ,
s výhľadom na čistú a tichú stráň.
Kika