Boží plán

V poslednom čase sa často objavujú viac či menej ohnivé diskusie o otázkach viery. V nich sa diskutujúci často správajú v duchu hesla, každá líška si svoj chvost chváli. Každý z nich má svoju pravdu. Kde je však tá absolútna pravda, kde je význam dejinného vývoja, ktorý dal vzniknúť protestantizmu? Aby sme sa dopátrali odpovede, musíme sa obrátiť na najlepšiu učiteľku súčasnosti – históriu. Ak pripustíme, že svet sa neriadi sám, ale riadi ho Boh, alebo ak chcete nejaká vyššia bytosť, potom aj toto, teda vznik protestantizmu, je v súlade s jeho plánmi. Aké sú tie plány?

 

Nuž o tom môžeme ako ľudia len špekulovať, ale dejiny nám ponúkajú jednu možnosť odpovede a síce, že protestantizmus je odpoveďou na krízu Katolíckej cirkvi. Lebo ak si všimneme vývoj pred vznikom protestantizmu, tak zbadáme, že Petrova loď sa zmietala na rozbúrenom mori a hrozilo jej, že sa už – už potopí. Pápeži, vzdoropápeži, rozšírená nemravnosť a neresti medzi cirkevnými kniežatami, čo vyvrcholilo vládou Borgiovcov. Predávanie cirkevných hodností, všemožné kupčenie s cirkevnými hodnosťami. Taká bola realita v Katolíckej cirkvi v predvečer reformácie.

 

Prečo tento neutešený stav vznikol? Lebo Cirkev bola vždy bojujúca a jej predstavitelia boli ľudia odvážni, ktorí si svoju cestu vyberali aj napriek prenasledovaniu, ktoré im hrozilo. Boli to teda ľudia zapálení, odhodlaní a ochotní prinášať obete. Vďaka nim sa Cirkev mohla pýšiť prívlastkami bojujúca a víťaziaca. A práve to sa zmenilo. Cirkev už nemusela bojovať, nemusela zápasiť. Príslušnosť k nej už neznamenala žiadne riziko. Preto začala priťahovať prospechárov a nehodných jedincov. Tí sa vďaka intrigám a korupcii stávali biskupmi, arcibiskupmi, kardinálmi a nakoniec pápežmi. Nemali vieru svojich predchodcov a nimi vedená cirkev upadala ako aj jej vážnosť v očiach ľudu. Už nemusela bojovať a vyhrievala sa na slnku a zaháľala. A záhaľka vedie k lenivosti a lenivosť k všeobecnému úpadku.

 

Potom prišiel protestantizmus. Katolíckej cirkvi nastavil nekompromisné zrkadlo a jej predstaviteľom pripomenul, že len Boh je neomylný a všemohúci. Prinútil ich zmeniť svoje správanie, prinútil ich znova bojovať. A to bola jej spása. V tomto boji znova našla samú seba, vnútorne sa obrodila. Objavila svoju tvár a zbavila sa nehodných predstaviteľov. Na jej čelo sa znova postavili tí, čo si to zaslúžili a boli toho hodní. Aké z toho plynie ponaučenie, aký z toho plynie záver?

 

Asi taký, že samotný vznik protestantizmu bol Božím plánom. Božím plánom, ktorý pripomenul cirkevným kniežatám Katolíckej cirkvi ich povinnosti a poslanie. Ktorý ich prebral z ich záhaľky a postavil ich znova pred prekážky a vtiahol ich do boja. Do boja, v ktorom sa Katolícka cirkev obrodila, v ktorom našla samú seba a v ktorom sa posilnila. Lebo zápas vždy posilňuje.

 

Roman RS