Túra na Oblík, 9. apríla 2012
Vo Veľkonočný pondelok sme sa vydali z Hermanoviec pri Vranove na túru na vrch Oblík. Po príchode na dohodnuté miesto o 9 00 ráno ma prekvapila „vysoká“ účasť – ja a sestra. Nesklamali ma však „darmožráčske dilina fábiove“, ktoré ničia už aj tak dosť zničený štátny rozpočet svojím nezmyselným, ba až debilným jazdením hore-dole okolo miesta stretnutia, či už na tejto túre, alebo pri minulo týždňovej Ľadovej stovke. Pokiaľ im ide o našu bezpečnosť, tak im za seba ďakujem. Ale radšej sa spolieham sám na seba, ako na prehnitý zbor zelenáčov. Nie je sa čoho báť, vodu v rybníku sme nevypili a kamene na Oblíku sme nerozobrali. Na rozoberanie na Slovenku máme iné etnické brigády. A odporúčal by som aj tým dvom pánom z Fábie, ako aj ich ostatným kolegom, nejakú tú túru, alebo fyzickú aktivitu, ktorá by sa im zišla, pretože po fyzickej stránke vyzerajú biedne a vozením svojich zadkov v aute to určite nezlepšia. K tomu by tak isto neuškodila duševná a psychická osveta a z nich vyplývajúca sebareflexia po stránke identifikácie skutočného extrémizmu a ich nositeľov. Zbytočné mrhanie času je lepšie využiť na riešenie prípadu znásilnenia z neďalekej dediny Bystré, ktoré sa stalo nedávno na toaletách pri železničnej stanici, ako prevážanie sa autom po lese za bieleho dňa a fotenie ľudí, ktorí sa svoj voľný deň rozhodli stráviť trošku šľachetnejšie, ako je prežieranie sa, ožieranie.
No vráťme sa späť k túre. Počasie bolo viac ako pekné, s príjemným vetrom a chladom. Asi tak po pol hodinovej chôdzi sme sa dostali na Hermanovské skaly, odkiaľ bol pekný výhľad na Hermanovce, Vyhorlat a Bukovské vrchy. Tu sme urobili pár fotiek a vydali sa pekným lesom cez Údolie Obrov k lúke za Oblíkom, z ktorej nasledoval už iba výstup na samotný Oblík. Na vrchol bola pekná cesta plná kameňov a popadaných stromov, ktorá pôsobila dojmom ozajstnej nedotknutej prírody. V človeku to vyvoláva príjemný pocit, až mu je ľúto zísť dole do šede mesta.
Na záver len podotýkam, že neprítomní môžu ľutovať svoju neúčasť, ktorú by mohli odčiniť pri ďalšej príležitosti.
Richard Stohl