Alkoholizmus – slovenská karma

Prečo slovo karma? Lebo v tomto zmysle je to ako prekliatie, ktoré človeka sprevádza po celý život a aj po smrti. Lebo sa to dedí a ako mor pôsobí v rodinách po celé generácie.

 

Odjakživa tu bol problém s alkoholom po dedinách, mestách. Za pomoci židovských krčmárov, ktorí nalievali a nalievali “na sekeru“ a potom chudák sedliak prišiel o kravu, statky a úrodu. Alkohol bol stále drahý, návykový a “borky“ sa museli splácať aj na úkor sedliackej biedy. Krčmárom, najmä tým, vychádzajúcim z nekresťanskej viery to však nevadilo, mali to v krvi. Nechcem ich však ako jediných obviňovať, lebo keby konzumenti nechceli, tak neslopú.  Na jednej strane, ako aj na druhej chýbala morálka (ako aj teraz). 

 

Avšak napr. taký Andrej Hlinka ako správny duchovný, ale aj politický vodca si ten problém uvedomoval a zakladal spolky striezlivosti, aby učil ľud morálke, hospodáreniu a vedeniu správneho života tomu, čo v minulosti, ako aj dnes tak neskutočne chýba. Povedzme si pravdu, taký človek tu dnes ani nejestvuje, čo by tento splašený a nekultúrny dav viedol.

 

Koľko že je zúfalých rodín, v ktorých syn dedí či odkuká v mladosti (alebo oboje naraz) slopanie svojho otca a v dospelosti mu to, že má problém s alkoholom, ako mal aj jeho otec ani nepríde na um a nevníma to ako základný problém, z ktorého vyplýva rodinné zúfalstvo? Ak bolo na dennom poriadku, že otec z práce prišiel voľne povedané tak “trochu narezaný“ a bolo to robené z jeho strany so železnou pravidelnosťou, tak sa nieto čomu čudovať.

 

Korene tohoto začarovaného kruhu tkvejú v samotnej tolerancii alkoholizmu. „Veď čo, chlapci alebo dievčatá sa iba opili na diskotéke v šestnástich, v niektorých prípadoch aj v mladšom veku alebo sa v piatok a sobotu zabávajú“. Spoločnosť to prijíma, ako keby to nebol spoločenský a morálny problém a prevádzkovatelia v tom vidia zisk. Veď čo im je do mládeže a následkov? „Hlavne že sa oni bavia a mne platia“.

 

Následne z víkendového pitia sa stáva aj medzi víkendové, k tomu sa pridá debilná výhovorka a zabehnuté slovné spojenie : „Veď musím zresetovať hlavu“ (Vybrané z tak lacného a primitívneho textu od skupiny HEX: „V piatok podvečer si zresetujme hlavy…“).

 

Vráťme sa ale späť k problematike tolerancie slopania. Pitie obvykle začína občasným pitím, ktoré u každého jedinca inak rýchlo, ale v podstate v konečnom dôsledku skĺzne k alkoholizmu. Jednému to trvá mesiac, inému zas roky, ale s veľkou pravdepodobnosťou tam skončí každý pijan, keď si veľmi skoro neuvedomí, že tade cesta nevedie.

 

Poďme ešte ku sociálnemu pozadiu vzniku alkoholizmu. S problémom pitia alkoholu súvisí rodičovský deficit vo venovaní sa deťom, v absencii trávenia spoločných voľných chvíľ s deťmi, ktorých deficit ku správnej výchove deťom nepridá, práve naopak.

 

S tým súvisí nasledovný fakt. V dnešnej dobe (tak, ako aj v minulej)  sú v rodinách bežné problémy existenčného rázu – ako zaobstarať základné životné potreby. Pri bežnom jave vyskytujúcom sa v spoločnosti (jedného alebo ani jedného pracujúceho v rodine) je to skoro nemožné! A tak rodičia zháňajú základné potreby a deti ostávajú napospas ulice, kde sa dostávajú okrem iného aj do styku s alkoholom.

 

Riešenie by určite bolo, ak by to zákonodarcovia volení ľudom chceli. Ale to by išlo tak trochu proti ich tak “slobodnej“ všade prítomnej demokracii.

 

Úlohou by bolo zaviesť trochu cenzúry pre audiovizuálnu tvorbu, väčšie pokuty, po prípade aj zákaz činnosti pri opakovanom porušovaní pravidiel pre nezodpovedných propagátorov reklamy a prevádzkovateľov obchodov a barov. Ďalej by bolo treba utvoriť podmienky pre väčšiu motiváciu k športu, vybudovať viac športovísk otvorených širokej verejnosti. Je nutné taktiež podporiť kultúru prezentujúcu sa veľkým spoločenským odmietaním pitia a vytvoriť zákon smerujúci k povinnosti ústavnej liečby pre alkoholikov.

 

K tomu by sa pridalo zvýšenie zdravotného poistenia pre fajčiarov, alkoholikov, narkomanov, lebo v týchto prípadoch je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že zaťažia zdravotníctvo svojim nezodpovedným životným postojom, ako človek neprepadnúci týmto neduhom. Veď prečo by sa zdravo žijúca spoločnosť mala skladať na väčší odber zdravotných služieb ľuďmi čo si cielene ničia zdravie?

 

My musíme nutne dotlačiť k zamysleniu sa nad sebou závislých ľudí a prinútiť ich  k tomu, aby sa v zásade zmenil ich postoj k životu (a tak zmeniť obrazne povedané karmu). Nesmieme tolerovať opilstvo mládeže, ako aj dospelých, lebo tade vedie cesta do pekla!

 

Richard Stohl

 

Odporúčam pozrieť tiež: nie drogám – áno životu