Protesty posledných dní

Ako ste si už mnohí všimli, Slovensko zaplavilo množstvo veľkoplošných reklamných pútačov upozorňujúcich na tzv.“ 99%“. Ako sa dozvedáme na ich webe, radi by konečne pomohli občanom, lebo si ich štát nevšíma (chcú pomôcť  tým, čo si zvolili tých, čo na nich kašlú?!).

Ďalšou iniciatívou je vendeta –odplata, ktorá chce na seba tiež upútať, no ich hlbšia myšlienka mi unikla. V neposlednom rade nemôžem vynechať  Edurada Chmelára a jeho iniciatívu občianska ústava.  Nechcem kritizovať tieto iniciatívy, o to mi nejde. Keď k ním však pripojím protesty učiteľov a zdravotníkov dáva sa na známosť  všeobecná nespokojnosť s týmto systémom a všeobecne aj so Slovákmi samými.

Veď oni si zvolili tých čo to ťahajú do mínusu. Mohol by sa niekto ohradiť so slovami: „ale veď nás oklamali!“ To by som pochopil pri prvovoličoch, ale tých je nízke percento. Tých však, čo permanentne volia tých istých barbarov nepochopím.

Vráťme sa však ku pointe. Všetky tieto iniciatívy naznačujú, že niečo nie je v poriadku. Mám trochu pochybnosť o ich dobrom a čistom úmysle, ale aj napriek tomu to nasvedčuje že Slovensko je v jednom z najväčších medzníkov novodobých dejín, kedy sa láme chlieb a kryštalizuje sa jeho stav, ktorý je zlý a bude horší.

Je ale práve na nás, ktorý si vážime tento národ, ako sa k tomu postavíme. Či sme ochotní zmierňovať túto prognózovanú bolesť alebo sa budeme iba nečinne prizerať.  Jedno je isté. Nesmieme ostať  v pasivite, musíme sami urobiť hoc i malú, ale každodennú vec  založenú na pomoci svojim blížnym, ktorá bude neskôr isto odmenená.

Veď veľké veci a uznania pozostávajú z mozaiky tých malých a permanentne prevádzaných, ktorých výsledkom je reálna pomoc  núdznemu blížnemu, v duchu najlepších národno-kresťanských tradícii.

Maroš Ambróz