Svedectvo Dr. Jozefa Tisa o svojom duchovnom zraste s veriacimi

Svedectvo Dr. Jozefa Tisa, prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 31. augusta 1941, o svojom duchovnom zraste s veriacimi, medzi ktorými začal svoju kňazskú činnosť v Oščadnici.

„Drahí moji,… tridsať rokov je to, čo som bol odtiaľto, z tejto obce preložený pánom biskupom na inú faru. Tridsať rokov je to, čo som sa rozlúčil s vaším miestnym duchovným, ktorý ma odprevadil slovom zo Svätého písma, opakujúc slová svätého Jána Krstiteľa: On musí rásť a ja sa musím zmenšovať. S týmto ma prepustil a ja som išiel s plačom. Plakal som dolinou, lebo som sa cítil nešťastný, že po krátkych mesiacoch musel som ísť preč. Vskutku to nebol nejaký plač fyzický, ale plač, ako keď sa musí lúčiť prvá láska. A Oščadnica bola prvá moja kňazská slovenská láska. Tu som sa učil poznávať slovenský ľud a tu som sa mu venoval v prvom rade nielen ako kňaz, ale aj ako sociálny pracovník. A bolo to vtedy pomerne ťažké… V dedinke boli traja inteligenti: najväčší medzi nimi Žid, hoci vôbec nebol inteligent, ale kabát nosil taký a z tých troch fara bola samozrejme tá, do ktorej útočil z dolného konca štátny úrad – notár a z horného konca Žid. A my sme tu stáli s vami ako takí, ktorí sme sa rozumeli a ktorí sme si, ako mohli, pomáhali. Pripomínam toto, aby si naši sociálni pracovníci všimli, kde sme to začínali s terajším pánom dekanom. Začali sme to tam, že on bol dôverníkom filiálky Tatra banky v Čadci a on bol ten, ktorý založil už vtedy gazdovský spolok, v ktorom nielenže sme držali prednášky, ale cez ktorý prechádzali i pomocné životné a hospodárske články. Cez gazdovský spolok sme dávali ľudu semeno a ja ako syn mäsiara z garbiarskej rodiny z Bytče vedel som, že v krpcoch chodíte a tie od Žida kupujete. Ja som sa nehanbil, aby som vám zadovážil sám krpce a tie sme na fare o dva groše lacnejšie predávali ako Žid. To bola doba iste charakteristická a poučná pre dnešnú našu mládež. Či je to učiteľ, alebo kňaz v dedine, nech vidí, že je hodno s ľudom sa zaoberať, lebo len keď my zodvihneme ľud, bude národ silný a budeme môcť s pokojnou mysľou pozerať do budúcnosti.“