Nezabúdajme na rok 1861!

Dňa 6. až 7. júna sa konalo v Martine slovenské národné zhromaždenie, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského. Jeho osnovateľom bol Štefan Marko Daxner. Čo vlastne Memorandum pre nás znamenalo?

Memorandum národa slovenského bola politická požiadavka Slovákov ku krajinskému snemu Uhorska, obsahujúca žiadosti národa slovenského s cieľom krajinským zákonom zabezpečiť rovnoprávnosť Slovenského národa v Uhorsku. Memorandum bol dokument slovenských štátoprávnych, politických a kultúrnych požiadaviek.

Obsahoval požiadavku na zriadenie Právnickej akadémie, na zriadenie katedry reči a literatúry slovenskej na univerzite v Pešti. Ďalej žiadal, aby sa na školách mohlo vyučovať v slovenčine, aby sa mohli vydávať slovenské hospodárske časopisy, či aby sa mohli zriaďovať slovenské hospodárske spolky a tak ďalej. Memorandum môžeme celkovo označiť ako snahu o školskú a kultúrnu samosprávu. Napriek “ľahkosti“ v požiadavkách Uhorský snem Memorandum národa slovenského zamietol.

Na to reagovali Slovenskí národní predstavitelia, tým, že skoncipovali nový program, ktorý predložili vláde vo Viedni. Tento druhý dokument, vytvorený v roku 1861, bol predložený 12.12.1861 a označený ako Viedenské memorandum. Tu sa hodia aj slová zakladateľa a prvého predsedu Matice slovenskej Štefana Moyzesa:

„Núdza úbohého národa našeho je nevýslovná, potreby jeho nesčíselné. Rodu môj milý. Národe slovenský. Spal si duševne stá, ba tisíce liet, precitni k práci človeka hodnej a sebe užitočnej: ver mi, nevyhneš sa práci, bo práca je určenie tvoje.“ [1]

Záver Moyzesových slov je dôležitý, lebo ak nebudeme pracovať na roli národa dedičnej, tak to, čo pre nás vykonali naši predkovia odíde do zabudnutia…

Autor: Peter Sliacky

Poznámka:

[1]: citát je s internetovej stránky: osobnosti.sk najvýznamnejšie osobnosti Slovenska – http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59042 (dňa 7. 6. 2011)