Hlinkov duch žije!

Dr. A. Kočiš

V boji Andreja Hlinku za slobodu slovenského národa bratislavskí akademici stáli vždy v prvej línii. A stáli tam po všetky roky mužne, pevne a neochvejne. V dejinách nášho ľudáckeho hnutia veru niet príkladu na to, žeby hlinkovská mládež bola zakolísala vo svojej vernosti k Hlinkovým ideálom, vo svojej obetavosti alebo odhodlanosti. Najmä na pôde hlavného mesta boli naši akademici prvými pioniermi Hlinkovho odboja, ale svoj elán, svoju nepoddajnú slovenskosť, svoju nezištnosť a svätý zápal za národnú vec vedeli v prípade potreby rozniesť do všetkých krajov Slovenska. Keď to vyžadovala vec a keď ich Andrej Hlinka vyzval, bez rozmýšľania v stovkách rozchádzali sa do slovenských miest a dedín, aby kriesili národ z politických driemot a vyzývali ho k odboju. Podľa starej straníckej terminologie boly to tzv. agitačky. Dnes si však všetci dobre uvedomujeme, že to neboly agitačky v tomto odióznom slova smysle. To bola tvrdá, ale tým šľachetnejšia národnobuditeľská práca, ktorej význam pre ďalší vývin slovenských vecí bol nesmierny. Pritom viedli títo mladí ľudia trvalý a neúprosný boj intra muros so svojimi profesormi, ktorí sa všetkými možnými prostriedkami snažili získať slovenskú akademickú mládež pre svoju ideológiu. Tento tichý vnútorný boj neraz preniesol sa s univerzitnej pôdy do bratislavských ulíc a takto nadobudol často celoslovenský význam a jeho vlny rozčarily hladinu celého Slovenska. Ba nebol ojedinelý prípad, že heslo bratislavských akademikov ozývalo sa slovenskom ako politické heslo za celé politické obdobie. Preto smelo môžeme tvrdiť, že Hlinkov boj za slovenskú samostatnosť a menovite jeho kulminačné body poznačené sú významnou účasťou bratislavských Hlinkových akademikov. Toto je fakt, ktorý nemožno popierať, ani jeho význam zmenšovať.

Títo Hlinkoví akademici a mladí odchovanci Hlinkovej školy sú tu aj dnes. Tu sú s tou starou vernosťou k Hlinkovým ideálom, ktorá nebola nikdy schopná zrady. Tu sú s tou odhodlanou nepoddajnosťou, s ktorou stáli vždy ako múry hradné na stráži národných práv. Tu sú so svojou nezištnosťou a zápalom za národnú vec. Tu sú so svojím bojovým elánom, s ktorým vedeli všetky úprimné slovenské srdcia tak rozplameňovať. Tu sú a znova sa hlásia. Hlásia sa však nie o podiel na zisku, nehlásia sa o teplé miesta alebo sinekúry. Hlásia sa znova do práce. A to s čistým idealizmom a s vytrvalosťou, nepoznajúc prekážok. Prichodia s novým časopisom, ale so starým hlinkovským programom, aby si aj na výstavbe štátu vybrali svoj podiel, ako si vybrali úctyhodný podiel na jeho vybojovaní. A čo je potešiteľné najviac, prichodia hneď na začiatku s presne rozhodnutým pracovným plánom. Časopis Napred prišiel medzi nás s prichádzajúcou jarou a potešili sme sa mu ako jarnému lúču slnca. Jeho prvé číslo pôsobilo sviatočne v našich všedných dňoch, lebo je novým dôkazom, že žije, žije Hlinkov duch a má nepoddajných, verných nasledovníkov. Preto ho vítame s celou teplotou srdca a jeho tvorcom i širokému okruhu jeho čitateľstva voláme: Pod vedením Dr. Jozefa Tisu, verní hlinkovskému idealizmu, svorne muž pri mužovi napred!

Poznámkový aparát:

Napred, 15. apríla 1942, roč. I., č. 2.

Článok je prevzatí z dobového časopisu Napred, ktorý sa venoval politickým otázkam ale aj kultúre.

Spracoval: Peter Sliacky