Príhovor Radovana Novotného, ktorý odznel dňa 8.4.2011 v Prešove na akcii: „Spravodlivosť pre všetkých!“

Na úvod chcem povedať, že príspevok nemá vyvolať nekontrolované vášne, ale nakopnúť zdravý rozum a srdce. Keď budem voliť kritické, tvrdšie slová namierené voči cigánom, poväčšine myslím na ich asociálnu väčšinu.

To, čoho sme svedkami nemá na Slovensku obdoby! Zrkadlovým odrazom nečinnosti kompetentných štátnych, či samosprávnych zložiek, cigánskych lídrov, či samotnej majoritnej spoločnosti, teda všetkých zainteresovaných, to jest nás, čo tu žijeme, sú scény, ktoré sme doteraz vídali len v amerických akčných filmoch, či na amerických, ťažkým úpadkom postihnutých školách. Narážam na fenomén organizovanej vzbury neprispôsobivých cigánskych tiež žiakov, namierenej proti základným normám a dobrým spôsobom na Važeckej škole na Šváboch, odohrávajúcej sa pred vyše dvoma týždňami. Pre detailnejší obraz spomeniem, čo sa konkrétne stalo. Uvedené nasledujúce vety sú výpoveďou nemenovaného zainteresovaného žiaka, ktorý s iniciátorom „školského puču“ mal už nemálo konfliktov:

Citujem: „V takzvanej špeciálnej triede pre cigánov mala učiteľka školské rádio. Na chvíľu si niekam odbehla a keď sa vrátila zistila, že v triede chýba rádio. Začala po ňom pátrať. Po chvíli zistila, že rádio cigáni vyhodili von oknom. Neskôr zistila, že ho vyhodil Igor Kotľár, s ktorým som mal už viac incidentov. Cigáni učiteľku obkolesili a začali jej nadávať. Učiteľke sa podarilo z triedy ujsť a privolať políciu. Cigáni začali devastovať triedu a rozkopali dvere, ktoré vedú z ich chodby. Po príchode hliadky do triedy, začali vyšetrovať zmiznutie rádia s Kotľarom, ktorý tvrdil, že je nevinný a nič nespravil. Žiak bol agresívny, a dokonca napadol aj policajta. Bola to len bežná hliadka, ktorá ho vraj nemohla spacifikovať, tak si zavolali posilu, ktorá ho dokončila a poriadne! Asi týždeň nechodil do školy a teraz má po tvári nejaké odreniny.“

Z ďalších výpovedí je zrejmé, že na základe incidentu v škole už nepracuje jedna učiteľka – podala výpoveď, ďalšie vo svojich svedectvách uvedených v médiách dodávajú, že za svoju niekoľko desaťročnú prax niečo podobné nezažili a že sú v šoku. Čuduje sa z Vás niekto vari?
Ja nie… Vážení a milí, toto je obraz doby, obraz krutej reality, ktorá tu nie je náhodou. Toto je výsledok na jednej strane nevšímavosti si fenoménu „cigánskej parazitickej asociálnosti a jej nekontrolovaného bujnenia“ a na druhej strane priamej podpory jej bujnenia. Keď hovorím o nevšímavosti a priamej podpore, tak musím vymenovať všetkých tých, ktorí svojím „ja“ umožnili tejto veci vykvitnúť do tohto stavu:

V prvom rade sú to cigánski asociáli sami, plus cigánska inteligencia. Ako sa hovorí, asociálov sme naučili tomuto správaniu svojou buď nevšímavosťou, alebo priamou podporou. Oni len berú, čo sa im naskytuje. Vyplýva to z ich podstaty a v úvodzovkách uvedomelosti. Čo sa týka cigánskych lídrov participujúcich na bujnení asociálnosti svojich súkmeňovcov, koreň veci tkvie v ich obmedzenosti a participácii na peniazoch vynaložených na rôzne komunitné projekty, ktoré majú okresať cigánsku asociálnosť. Netreba ani dodávať, že dané projekty vyriešia, s prepáčením, veľké H…. v kontexte problematiky. V skutočnosti „namažú“ vrecká cigánskych lídrov a pridružených národne a rasovo chladných bielych.

Hneď po cigánoch, sú v tom namočené až po uši štátne orgány, reprezentované poslancami NR SR a ďalšími, ktorí majú jediní kompetencie legislatívne formovať slovenský zákonník a tak zákonnou formou sa pokúšať o vytvorenie podmienok na elimináciu neduhov vyplývajúcich z asociálneho správania hlavne cigánskych príživníkov a výtržníkov. Je nutné konštatovať, že zástupcovia štátu, ako z princípu prvotne zodpovední za bezpečnostnú, sociálnu, školskú, či kultúrnu situáciu v spoločnosti, priam sabotujú vec vylepšenia zákonného stavu, súvisiaceho s problematikou. Potvrdzujú to aj slová primátora Lipian Eduarda Vokála, ktorý svojho času konštatoval:

paraf. „Že nenachádza oporu ani u svojich poslancov za SDKÚ, ktorých oslovil so svojimi návrhmi na riešenie cigánskej asociálnosti, pretože vec nepovažujú za problém“.

Koniec parafrázovania.

Naopak, poslanci NR SR, zvlášť vláda Slovenskej republiky, svojím politicky korektným postojom, spojeným, či vyplývajúcim z uplatňovania rasistickej pozitívnej diskriminácie, veľmi výrazne prispieva k rozrastaniu sa cigánskej asociálnosti do dnes už obludných rozmerov. Prijatím koncepcie, peniaze a hmotné statky, ako sú napr. byty, domy, či jedlo určené pre asociálov, bez poskytnutej protihodnoty z ich strany, dávajú sami o sebe odpoveď nekoncepčnosti. Ak sa ku tomu pridruží nemožnosť siahnutia na majetok neprispôsobivým, sociálne odkázaným cigánom, ktorí svojím konaním spôsobia niekomu škodu, nechcenie využívania doteraz prijatých noriem v oblasti „ohrozovania mravnej výchovy mládeže“, zakazovanie policajným zložkám zasahovať v oblastiach vyskytujúcej sa vysokej cigánskej kriminality, plus neochota reorganizovať školský systém, ktorí cigánov nenúti pracovať na svojom vzdelaní, politiku zamestnanosti, ktorá cigánom priamo diktuje vylihovať v „chajde“, či volebný systém, ktorý nahráva fenoménu vzniku „cigánskych negramotných starostov“, tak zisťujeme, že výsledkom tohto „bačovania“ je zúfalý stav, obrazom ktorého je bujnenie cigánskej asociálnosti a strádanie bieleho asociovaného pôvodného človeka.

Orgány vyšších územných celkov sú spojenou nádobou s orgánmi NR SR. Dôkazom toho je prijatie rétoriky politickej korektnosti, ako aj pozitívnej diskriminácie z ich strany. Najnovšie sa nechal počuť pracovník prešovského VÚC vo veci spustenia pozitívno-diskriminačného projektu v prospech cigánskych žiakov, ktorí by mali dostávať štipendiá za svoj podpriemerný prospech v porovnaní s väčšinou. Už aj idiot ak sa pozrie na vec, tak je mu hneď jasné, že takéto opatrenie je v kontexte situácie, ktorá tu je s cigánskou menšinou absolútne nekoncepčné a navyše diskriminačné voči bielej majorite, ako aj ozaj talentovaným cigánskym deťom.

Jeden z hlasov, ktorý sa pridal do diskusie vzniknutej po uverejnení článku informujúceho verejnosť o zamýšľaní spustenia pozitívno-diskriminačného programu, je výpovedný, čo sa týka spravodlivosti takéhoto prístupu:
Citujem: „KTO a AKÉ štipendium dá výborným žiakom ZŠ a stredných škôl reprezentujúcich svoje školy a mesto i Slovenskú republiku na súťažiach – olympiádach a iných, žiakom s nadpriemerným IQ a možnosťami zvládnuť štúdium i na náročnejšej univerzite v zahraničí? Na Slovensku po nich ani pes neštekne, školy si musia financovať rodičia sami, ak na to majú, ak nie- sorry.“
Za stav problematiky, žiaľ, môžu aj rádoví občania, ktorí svojím nevšímavým postojom vyplývajúcim z ľahostajnosti, strachu, nevedomosti, pohodlnosti, dávania prednosti iným sebeckým aktivitám, či rezignáciou, dovoľujú „tým hore“ si robiť, čo chcú. Vážení a milí, je nutné si uvedomiť, že ak tlak na akékoľvek nevyhnutné zmeny nevychádza zhora, je nutné ho praktizovať zdola. V časoch, keď administratívna moc ostáva hluchá a skorumpovaná, naopak, vnáša do legislatívy chorobu korektnosti a pozitívnej diskriminácie, uplatňovanej voči tým, ktorí kradnú, vraždia, zaberajú pôdu, devastujú prírodu a vlastný genofond a rozmnožujú sa nekontrolovane ako králiky, a pritom by si zaslúžili rázne permanentné usmernenie a voči tým, ktorí volajú po náprave represívne zásahy v mnohorakých podobách, tak je povinnosťou každého, komu záleží na vlastných deťoch, aby sa vo veci nápravy tohoto vysoko chorobného stavu angažoval v akejkoľvek vecnej forme. Nie je tu priestor na to, aby som Vám dával návody, ale už samotné toto naše spoločné dnešné stretnutie naznačuje isté možnosti.
Čosi si ale neodpustím spomenúť: V prvom rade je nutné z vašej strany sňať ružové okuliare z očí a na druhej strane uvedomiť si jeden fakt: nikto to za Vás neurobí. Ak Vás nepresvedčil doterajší vývoj, presvedčí Vás možno ten zo zajtrajška. Ten však bude o dosť tvrdší. Pýtam sa, na čo čakať? Aj minimálne zainteresovanému človeku je jasný stav veci poeticky vyjadrený vo vete: „Ak mi v dobrom nevydžubeme s nimi, oni v zlom vydžubú s nami“. Zabudnite na súčasné liberálno-demokratické postupy zosobnené v pozitívnej diskriminácii a politickej korektnosti, hľadajte iné demokratickejšie a účinnejšie, históriou overené metódy, vyjadrené v duchu hesiel „Spravodlivosť pre všetkých!“, alebo „Každému čo patrí, podľa jeho znalostí a zásluh!“, alebo “Chceme počuť a konať pravdivo a spravodlivo, politickej korektnosti smrť!“ Žiaden liberálno-demokratický pokrytec na Vás nebude mať, ak uplatníte overené konzervatívne princípy zosobnené v týchto heslách.
Čo je to politická korektnosť? O tom nám veľmi dobre povie pán Tomio Okamura, podnikateľ s moravsko-korejsko-japonským pôvodom, viceprezident a tlačový hovorca Asociácie českých cestovných kancelárii a agentúr.
Citujem: „Co to je takzvaná politická korektnost? V praxi to je pravidlo politiků a médií neříkat nepříjemné pravdy. Důležitá je společenská nezávadnost. Úmysl je dobrý, intelektuálové mají pocit, že tak zmírní pnutí ve společnosti. Jenže dobré úmysly často opravdu vedou do pekla.
Pokud dnes roste podpora takzvaných extrémistů, pak je to tím, že jako jedni z mála říkají nahlas to, co si většina z nás myslí. Bez včasné diagnózy nejde léčit – řekl by lékař a hledat nápravu, když úmyslně přehlížím příčiny, je nemožné. Řešením je otevřená a věcná diskuze, bez nálepkování a shazování diskutujících. Otázkou také je ochota příčiny hledat.“
Ďalej pán Okamura, politicky nekorektne, prezentuje svoj názor na to, z akého dôvodu je okrem iného živená politická korektnosť:
Citujem: “ Spousta takzvaně obecně prospěšných lidskoprávních organizací žije právě z toho, že tyto problémy existují. Jejich likvidace by existenčně ohrozila i je. V České republice jsou největším „multikulturním“ problémem zřejmě Romové. Ať mi odpustí ti, kterých se to netýká, ale velká část je prostě pro společnost obrovská přítěž. Podívejte se do věznic, kojeneckých ústavů nebo dětských domovů – každý hned pozná, že Romů tu je násobně víc, než by odpovídalo jejich podílu oproti bílé většině. Počet Romů ve společnosti roste, ale úměrně tomu se nezvyšuje jejich podíl na tvorbě společného bohatství. Naopak. A to drtivou část veřejnost štve. Oprávněně. Tohle je problém. A je to problém i těch pracujících a slušných Romů.“
Pán Okamura ďalej, samozrejme politicky nekorektne, ide na koreň veci, hľadá súvislosti, príklady a odpovede súvisiace s problematikou asociálnosti Cigánov:
Citujem: „Ještě na počátku devatenáctého století se Češi styděli mluvit na veřejnosti česky a Čech byl totéž co lokaj nebo služka. Teprve Němci inspirované národní obrození začalo postupně Čechy nutit, aby sami hledali důstojné místo ve společnost jako Češi. Ostatně – pamatujete, jak po revoluci v německých a rakouských obchodech visely cedulky „Češi nekrást!“? Byl to rasismus? Ne. Jen přirozená reakce na české zloděje. Dnes už německé obchody české zákazníky vítají s nadšením a v češtině jsou už úplně jiné cedulky. To, že slovo Cikán je dnes vnímané hanlivě, to není vina ani neonacistů ani Čechů ani Turků. To je v prvé řadě hanba Cikánů. Jejich dlouhá staletí pěstovaný životní styl a životní hodnoty chtěj nechtěj kolidují a kolidovaly s hodnotami ve všech civilizovaných zemích. V Japonsku mě považovali za méněcenného pro můj moravskokorejskojaponský původ. Naštěstí mě tam nedostali do rukou žádní „lidskoprávníci“. Jen táta s mámou mně vysvětlili, že důležité je, co po člověku zůstane, co udělá pro společnost a ne to, jak vypadá. Moje odlišnost se mi stala motivem k práci – ano jsem jiný a chci vám ukázat, že jsem ne stejný, ale pokusím se být lepší.“
Toľko pán Tomio Okamura, pred ktorým sa skláňam.
Vážení a milí, hlavným účelom môjho príhovoru bolo poukázať na tých, ktorí môžu za stav obludného rozmeru „Cigánskeho problému“ a vlastne celkového obrazu spoločnosti. Pred úplným záverom konštatujem, za daný stav môžu prakticky všetci, vrátane nás. Jedni svojím parazitizmom, druhí chamtivosťou, tretí nevšímavosťou, štvrtí strachom a všetci do jedného SEBECTVOM toho ktorého stupňa.

Vážení, náš prvý a zatiaľ skutočne jediný prezident Dr. Jozef Tiso svojho času povedal:

Citujem: „Slováci, všetko, čo robíte, sebe robíte!“

V tejto krátkej a jednoduchej vete je povedané všetko, z nej totiž vyplýva nasledovné: „Aký pán, taký krám!“ , „Čo si navaríme, to si aj zjeme!“, teda na nás záleží, či chceme žiť ako krásni bieli slovenskí ľudia, alebo pomaly umierať, ako tá rastlina, ktorá hynie pod nátlakom ošklivej čiernej škodlivej buriny!

Na záver opäť vážený Tomio Okamura:
Citujem: „Rodina s dětmi a budoucnost dětí je motiv, aby lidé položili za svou zemi život. To je to, co nám dnes tak chybí (a třeba muslimům přebývá). Je to motiv starat se o věci veřejné, protože to, jaký vybudujeme stát, tak v takovém státě naše děti budou žít. Je to silný motiv pracovat lépe a bojovat proti zlu. Zlu, jakým je například ostudná politická korektnost.“

Tomio Okamura 14.únor 2011

Vážení, pred prečítaním Memoranda Vás už teraz pozývam na akciu konanú z príležitosti 1. mája, ktorá sa uskutoční opäť tu v Prešove a ktorej účelom je vyjadrenie občianskeho názoru ku národno-spoločensko-politicko–kultúrnemu smerovaniu Slovenska z dlhodobejších, ako aj krátkodobejších perspektív.

Radovan Novotný