P. Robert Mäder: Boľševizmus je peklo (1937)

Pred sto rokmi mala vestfálska vizionárka Katarína Emmerchiová videnie o Rusku. Videla obrovskú zem celú vo tme a plnú zloby, temnú a hroznú. Zdalo sa jej, akoby sa blížila o polnoci veľká búrka. Ak nás všetko neklame, stojíme uprostred nej. Blesky lietajú od východu až na západ. Hrom rachotí. Víchrica zavýja. Zem sa trasie. Nad Ruskom nastala noc. Tmavá, čierna noc. Noc pekla. A znalci počasia sa obávajú, že čierne a červené mraky potiahnu na západ. Boľševické cirkevné prenasledovanie sa stáva európskym či svetovým nebezpečenstvom.

Opísali nám obraz ruského pekla. Zavreté kostoly. Roztavené zvony. Zničené oltáre. Spálené obrazy svätých. Umučení a zavraždení kňazi. Posmešné procesie. Ľud bez nedele. Spustnutá a skazená mládež. Milióny detí bez prístrešia. Ľud zotročený, zdeptaný svorkou tyranov. Zem bez spravodlivosti, bez lásky, bez mravnosti. Bez slobody, poriadku a pokoja. Hotové peklo.

Boľševizmus je peklo nenávisti. Peklo sociálnej nenávisti. Iste! Boľševizmus je tiež politický a sociálny zjav. Ale opäť tu má pravdu Proudhonov výrok: „V najhlbšom základe našej politiky vždy nájdeme teológiu.“ Teológiu, teda Boha. Aj iné doby mali svoje herézy. Bludy dvíhali hlavu raz proti tej, raz proti inej pravde viery. Špecifikom modernej doby nie je ani tak bludárstvo, ako skôr bezbožnosť. Boh je nenávidený. Svet už vôbec nechce počuť o Bohu vo verejnom živote.

„Boh a ľudstvo“, opäť hovoril Proudhon, „sú dvaja nezmieriteľní nepriatelia. Prvou povinnosťou inteligentného človeka je nemilosrdne potláčať myšlienku na Boha. Zákonom našich mravov musí byť bezbožnosť. V náboženstve bezbožnosť, v politike anarchia, v hospodárstve komunizmus!“ Žiadny Boh! Žiadna vláda! Žiadny majetok! A keďže celý svet nesie na čele meno svojho Stvoriteľa, všetko zničme. A potom treba všetko vytvoriť nanovo – bez Neho! Preč od Boha, preč s Bohom! Preč s Bohom z vedy i zo škôl! Preč s Bohom zo zákonodarných zhromaždení a z vlády! Preč s Bohom z robotníckeho života! Preč s Bohom z mravouky! Nepotrebujeme Ho. Nechceme Ho. Boh, to sme my!

Sociálna bezbožnosť, ktorá dosahuje vrchol v boľševizme, má svoj vývoj. Narodila sa v roku 1789, počas tej noci, keď boli deklarované tzv. ľudské práva, čím boli z ľudskej spoločnosti odstránené Božie práva. Najprv tomu hovorili liberalizmus, neskôr laicizmus. Pius XI. jej v encyklike o Kristu Kráľovi vypálil na čelo iné znamenie. Nazýva ju morom našej doby.

Mor má svoje dejiny. „Vy viete,“ píše pápež, „že bezbožnosť nevznikla za jeden deň. Žila dlho ukrytá v žilách štátov. Začali s tým, že upierali Kristovo panovanie nad všetkými národmi. Cirkvi sa upiera právo, ktoré aicky vyplýva z práva Ježiša Krista – právo vyučovať ľudí, dávať zákony, viesť národy k večnej blaženosti. Krok za krokom bolo kresťanské náboženstvo dávané na úroveň s falošnými náboženstvami a nedôstojným spôsobom bolo s nimi kladené na rovnaký stupeň. Potom ho podrobili svetskej moci a prenechali svojvôli kniežat a vlád.

Spravodlivosť vyžaduje, aby sa na to nezabudlo. Ruská bezbožnosť je európsky import. Vznikla a zrodila sa na západe. Bola vítaná v moderných liberálnych ústavách. Na vysokých školách západu bola vypestovaná za štátne peniaze. Rusko urobilo len jedno, že sociálnu bezbožnosť liberálnej Európy zradikalizovalo. Bezbožnosti dalo charakter útočnej nenávisti k Bohu. Urobilo z nej satanizmus.

Bezbožníci západu zostali ľuďmi, len kde-tam sa z nich stali barbari a beštie. Bezbožníci východu sú diabli. Boh podľa nich nemá byť iba umlčaný. Má byť zničený. Náboženstvo je najväčším zlom ľudstva. Hovoria mu ópium. Cirkev je zdochlina, ktorá prekáža v ceste. Tá bráni pokroku ľudstva. Je potrebné ju odstrániť, aby sa nakoniec mohlo zvolať: Boh je mŕtvy! Nech žije satan!

Boľševizmus je peklo. Peklo, v ktorom niet skutočného práva, kde je hŕstka tyranov a národ otrokov. S náboženstvom tam zničili aj slobodu, pravú slobodu, bez ktorej niet trvalého blahobytu. Dnešné Rusko je opäť dôkazom oprávnenosti zákona, ktorý Donoso Cortés formuloval slovami: Ak klesne náboženský teplomer, politická moc stúpne až k despotizmu. A na druhej strane, ak stúpne náboženský teplomer, klesne teplomer politickej moci.

Náboženský teplomer v Rusku klesol na nulu a s ním klesol aj teplomer slobody svedomia na nulu. Nie je tam už sloboda svedomia – sloboda byť dobrým človekom a žiť podľa desatora prikázaní. Nie je tam už ani sloboda viery, sloboda podriaďovať sa večnej, neomylnej pravde a hlásať Božie slovo. Nie je tam už sloboda bohoslužieb a uctievania Boha. Niet slobody kresťanskej rodiny, niet slobody autority rodičov a kresťanskej výchovy. Je iba sloboda bezbožnosti a neresti, sloboda byť otrokom.

Ruské peklo vo svete Božej Prozreteľnosti! Hrôzy ruského prenasledovania sa stávajú pre mnohých ľudí pokušením proti viere. Môže sa na to všemohúci, spravodlivý a dobrotivý Boh ešte pozerať? Môže Boh, ktorý je Bohom, nepomstiť náboženstvo a mravnosť a nerozdrviť týchto diablov? Je Boh už starý a bezmocný? Tak narieka a pochybuje slabá viera. Ale na túto vec je možné a nutné pozerať inak. Boľševické prenasledovanie Cirkvi, aj keby bolo, ako sa mnohí obávajú, len začiatkom všeobecného európskeho prenasledovania kresťanov, nie je žiadnou prekážkou vo viere, ale mohutným nepriamym dôkazom o Bohu, ako je očistec dôkazom Božej svätosti a spravodlivosti. Ruské peklo je očistcom kresťanstva! Boh nenávidí zlo. Boh nenávidí a nepáči sa mu nenávisť, krivda a neprávosť. Ale Boh používa zlo a zlých ľudí ako očisťujúci prostriedok pre dobrých ľudí a ako metlu pre zlých. „To všetko bude zakopané a bude z toho mrva,“ hovorí Katarína Emmerichová.

Ruské peklo vyčistí európsky vzduch od jedu falošných ideí, ktorými je naplnený. Bude pôsobiť dezinfekčne ako každá búrka a ako každý oheň. Sú dve možnosti očistiť svet od moru našej doby, tzv. laicizmu, jeho bludov a jeho bezbožných cieľov. Prvou možnosťou by bola viera, praktické kresťanstvo, a uznanie Ježišovho kraľovania zo strany štátu a ľudskej spoločnosti. Nakoľko je jasné, že tzv. európske kresťanstvo sa nechce dať na túto cestu návratu ku Kristovi, ostáva len druhá možnosť. Boh dopustí, aby mor laicizmu, štátu bez Boha, školy bez Boha, práce bez Boha, morálky, bez Boha, pokračoval ďalej, až po istý stupeň bezuzdnosti, zmätku a barbarstva, kde už nebude možné žiť, takže ľudstvo zase bude volať po Bohu, Kristovi a Cirkvi. Potom blud zahynie sám samovraždou. Ruské peklo sa nakoniec stane akýmsi adventom.

Ruské peklo je taktiež prameňom vyznávačstva. Zem existuje, aby som zopakoval slová kardinála Mermiloda, aby tvorila svätcov. Svet pokračuje, aby nám dával svätcov. Taktiež boľševické prenasledovanie Cirkvi bude mať v plánoch Božej Prozreteľnosti tú úlohu, aby Cirkvi a ruskému národu, ktorý je vo svojom jadre náboženský, vypestovalo vojsko nových svätcov, mučeníkov a vyznavačov, hrdinov viery a statočnosti. Potom sa znovu osvedčí starokresťanský zákon: Krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. Búrka, ktorá zúri nad Ruskom, prinesie jar. Rusko sa vráti domov, k spoločnému Otcovi kresťanstva. A bude, ako dúfame, jeden ovčinec a jeden pastier. Vidím v boľševickom prenasledovaní diablovu prácu. Ale vidím v tom aj prácu Boha. A diabol musí, či už chce, alebo nechce, podľa našich legiend, priniesť kamene na vybudovanie Cirkvi.

(Mierne skrátené)

P. Robert Mäder: Duchovní promluvy, Přerov 1937.