Vianočné zvyky
Najkrajšie a najhojnejšie zvyky sa udržiavajú od sviatkov Vianočných do Nového roka. Prejavujú sa v nich dávne oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista. Tento sviatok narodenia Božieho syna sa postupne dostával do Slovenskej zeme a medzi jeho ľud ktorý sa začal zlučovať so starými tradíciami. Medzi najdôležitejšie patril Štedrý večer – Kračún (najkratší deň v zimnom slnovrate). V tomto dni sa vykonávali rôzne úkony, ktorými gazdiná s gazdom chceli zabezpečiť prosperitu, zdravie a šťastie svojej rodiny na budúci rok. Preto sa pripisoval veľký význam príprave na štedrú večeru. Jednotlivé jedla a ich počet symbolizoval želanú hojnosť po celý rok. Preto že u nás kresťanov v tento sviatočný deň trvá advent, aj večera mala byť pôstna. Takmer vo všetkých kútoch nášho krásneho Slovenska na štedrovečernom stole nechýbala polievka, ktorá sa varila najme s kyslej kapusty, fazule, hrachu alebo šošovice, zo sušených húb i sušeného ovocia. Medzi charakteristické vianočné jedlá patrili cestoviny, napr. s makom, alebo pirohy. Na Slovensku boli známe aj opekance alebo inak nazývané lokše, ktoré boli poliate cukrovou vodou, medom alebo tvarohom a smotanou. Novším jedlom sú oblátky. Ich prípravu v ľudovom prostredí zaviedla cirkev a preto majú aj tvar hostie. Jedli sa potreté medom a so strúčkom cesnaku. Dnes sú oblátky typickou súčasťou štedrovečerného stola, nájme na západnom a strednom Slovensku. Ďalej čo nesmelo chýbať na vianočnom stole bolo ovocie. Keďže katolícke rodiny dodržiavali na štedrý večer pôst, nejedli žiadne mäso ani údeninu, ale rybu, ktorú cirkev považuje za pôstne jedlo. U evanjelických rodín to bolo inak. Už na štedrý večer jedávali klobásy uvarené v polievke i pečené mäso zo zabíjačky, ktorá sa robievala pred Vianocami. Ľudia dávali veľký význam ľudovej mágii, ktorá bola pripisovaná už len počtu jedál počas sviatočnej večere.
S chystaným večere sa začínalo už od skorého rána, aby vianočné pečivo a koláče boli hotové do východu slnka a bolo čím obdarovávať koledníkov, ktorí chodili od rána od domu k domu s vinšami.
Niektoré tradície sa ešte na určitých dedinkách zachovávajú.
Počas pečenia gazdiná urobila rôzne úkony. Keď chcela, aby sliepky dobre niesli, tak si očistila ruky od cesta na dvore, ktoré sliepky pozobali, alebo natrela s cestom ovocné stromy aby dobre rodili. Do štedrovečerných chlebov sa zapekali rôzne ochranné rastliny, ako napr. petržlen, cesnak, liečive byliny, ktorými sa malo zabezpečiť zdravie. Podobne z týchto dobrôt dával gazda aj domácim zvieratám, aby vedeli že je výnimočný deň v roku.
Samozrejme sa nezabúdalo aj na ľudí biednych. Pre nich mali napečené menšie chlebíky.
Čo každý z nás určite pozná je vianočná príprava izby, kde sa štedrá večera bude podávať. Ale nie vždy sa staval vianočný stromček. Tento symbol je tradícia ktorá je spätá s kresťanstvom. Predtým než sa udomácnil tento symbol Vianoc, sa na dedinách izba ozdobovala čerstvými zelenými vetvičkami. Na severe a východe Slovenska sa napr. na trám nad stolom vešal nevymlátený snop obilia. Toto symbolizovalo úrodu predchádzajúcu a očakávanie budúcej. Keď sa už zaužíval stromček tak to bola prevažne jedlička ozdobená jabĺčkami, orechmi a medovníčkami. Možno sa pýtate prečo práve ihličnatý strom? Práve preto, lebo ako jediný je najdlhšie zelený a zelená je farba, ktorá symbolizuje jar a s ňou prebúdzajúci sa život prírody.
Mimoriadne si dávali záležať na úprave vianočného stola. Pod stôl sa zvyklo dávať roľnícke náradie, ako napr. rýľ; ktorý mal zabezpečiť dobrú úrodu a zdravie všetkých, čo sedeli za stolom. Obzvlášť peknou tradíciou bolo obtočenie nôh stola reťazou a zamknutie zámkov čo malo uchrániť a udržať jednotnosť rodiny.
Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do sviatočných šiat. Večera sa začínala východom prvej hviezdy. Celá rodina sa zišla pri večery a gazda všetkým zavinšoval:
Vinšujem, vinšujem, šťastie, na zdravie, na toto Božie narodenie, ten starý rok prežiť, nového sa dožiť, hojnejšieho, pokojnejšieho.
Večera sa začala modlitbou. Potom pokračovala prípitkom a následne gazdiná každému prstom namočeným v mede urobila na čelo krížik, ako ochranu proti všetkému zlému. Spomínanie na blízkych zosnulých bolo pozostatkom mýtického myslenia, ktoré prežíva až dodnes. V niektorých rodinách sa dávalo na miesto zosnulého tanier.
Len čo skončila večera, nastal čas isť vinšovať šťastia, zdravia a spokojnosti susedom a príbuzným.
S príležitosťou sviatku vianočného je spätá aj tradícia pečenia koláčov, pečiva a darčekov na ktoré sa najviac tešia naše malé ratolesti, pre ktoré chceme tieto tradície udržiavať a svätiť deň v ktorom sa narodil vykupiteľ.
Tieto tradície sú dôležité nielen pre katolícke rodiny, ale pre všetky slovenské rodiny. Je potrebné si ich pripomínať a ctiť, tak ako to robili naši predkovia. Tradície sú totiž tým, čo v nás vzbudzuje pocit spolupatričnosti, čo nás odlišuje od ostatných národov, ale zároveň nás s nimi aj spája. Buďme hrdí na naše tradície!
Milí bratia a sestry, zo srdca Vám vinšujem veľa zdravia, šťastia, lásky a Božieho požehnania, nech Slovenský národ vytrvá vo svojom ťažkom existenčnom boji.
Verní sebe, svorne napred!
Autor: Peter Sliacky