DEŇ SLOBODY
V krajine, kde každé slovo vážime,
hovoriť človek len potichúčky smie.
Svoje ústa nadovšetko strážime
i pieseň matky žalostne už znie.
My cítime nepokoj, no len v svojej duši,
myseľ oddane sa vystupovať bráni.
Hoc si niečo myslíme, jazyk iba čuší,
bojíme sa, že vlastný brat nás raní!
Zvažujeme každý krok, kde ísť a kde nie,
často radšej teplo domu volíme.
Čo ak sa dnes niečo nečakane zomelie,
pokrivení, pošpinení kľačíme, nie stojíme!
Pritom mnohí veria v silu demokracie,
so zavretými očami vidia ju i dnes.
Sme však len krok od skutočnej revolúcie,
toľko útlaku a krivdy sa nedá dlho zniesť!
Posielajte na nás zelených i modrých,
červených sme v minulosti zdolali.
Slovákov je dosť, silných, srdcom dobrých,
aby mocne na poplach konečne už zvolali!
Chceme demokraciu, kde sa nemusíme báť!
Chceme slobody, ktoré neostanú iba na papieri!
Pokúste sa nás konečne už nesklamať,
dnes stojíme pevne, nie sme viac už zbabelí!
Ak staviate byty cigánom, stavajte ich aj nám!
Prečo len ich deti nadpráva vždy majú?
Takto sa bez diskriminácie na to pozerám,
nech aj našim desiatu, zošity a príspevky dajú!
O čo sme my iní, že na nás je len tvrdá sila?
Ak po niečom túžime, vysmejú nás stále!
Totalita sa úboho za demokraciu skryla,
nie je Slovák viac už pánom, nie je ani v práve!
(KIKA)