Dr. Vojtech Tuka o Autonómii
Vzhľadom na to, že sa nám blíži 6. október v ktorom bola v roku 1938 vyhlásená autonómia Slovenska, vám chcem priblížiť článok kontroverznej postavy Slovenských dejín Dr. Vojtecha Tuku v ktorom pojednáva o zmysle a význame autonómie už v roku 1921.
V tomto roku predložil Dr. Vojtech Tuka návrh o autonómií Slovenska, o ktorom pojednáva vo svojom článku takto:
„My Slováci sme ešte posaváď sriadenie terajšieho neznesiteľného stavu nesúrili. Boli sme trpesliví. Naša republika mala v prvých časoch i tak dosť bojov s vonkajšími a vnútornými ťažkosťami. Nechceli sme spoločenské a nacionálne protivý ústavnými ťažkosťami zveľaďovať.“ Ďalej poukazuje na to, prečo slovenský politický činitelia ešte otáľali, ale teraz keď je už zaručená hranica Česko – Slovenska, resp. vymedzená hranica medzi Maďarskom a Slovenskom, ktorá je ukotvená v Trianonskej zmluve nastal čas na to: „aby sa v našich ňadrách prebudilo slovenské národné povedomie.“ Preto poukazuje na to, aby Slovenský národ pred celým svetom žiadal pre seba autonómiu.
Ďalej Dr. Tuka rozoberá, čo je to vlastne autonómia a poukazuje na jej nevyhnutnosť takto: „Republika je ochranným hradom slobodných národov, nie ale žalárom. Ani Česi, ani Slováci nemôžu byť jeden – druhému poddanými složkami celej republiky s uznaním samostatnosti a neodvislosti a samorastlosti tak jedného, ako i druhého národa, lebo len na tomto základe sú schopní vzdorovať všetkým budúcim nesnádzam a nebezpečenstvám republiky.“
A ďalej pokračuje o Česko – Slovenských vzťahoch takto: „Dejepisné udalosti, krvné i rečové nite, vojenské, politické a hospodárske záujmy spájajú Čechov a Slovákov v braterskej, nerozdeliteľnej jednote. Len nerozumný a namyslený Slovák, alebo Slovák, ktorý jedine na vlastné vrecko hľadí a cudzím záujmom slúži, mohol by žiadať zrušenie tejto braterskej smluvy…“
Potom sa vracia k termínu autonómia a rozoberá význam tohto slova, ktoré pochádza z gréckeho slova a samotný pojem znamená samosprávu. Taktiež pokračuje, prečo je pre Slovensko a Slovákov autonómia potrebná a takto píše: „Slovenský národ potrebuje a nárokuje si takú autonomiu, ktorá celý jeho národný život obsahuje, ktorá je vhodná zrelej, dospelej krajine, ktorá jej národnú samorostlosť zabezpečí, slovom: úplnú štátnu autonomiu. Toto je nie almužna, o ktorú by žobrať musel, ale je Bohom dané, neodškriepiteľné, sväté právo, ktoré si Slováci odškriepiť, alebo zdanlivou, falošnou autonomiou spotvoriť nedajú. Slovenský národ na základe svojho viacstoletého národného sebavedomia je našou vernou matičkou, a my Slováci jedine v jej rukách vidíme zabezpečený náš život a majetok, ako aj našu budúcnosť.“
Samozrejme že autor pokračuje v nadväznosti na to, že Slováci si musia sami pestovať svojho svojského ducha a svoju kultúru tak, ako aj pracovať po stránke hospodárskej a ekonomickej, aby národ rozkvital. Avšak ak sa tomuto cieľu spreneveríme zaslúžime si život pod správou iných. Po týchto myšlienkach Dr. Tuka pokračuje a pojednáva o bratstve medzi Čechmi a Slovákmi, ako dvoch rozličných, ale blízkych národoch a opisuje dejinné udalosti. Po tomto historickom exkurze sa dostáva k právnemu významu autonómie: „Slovensko by malo (práve tak, ako druhá čiastka republiky) svoju vlastnú, národnú vládu, svoje národné zhromaždenie, vojsko, organizáciu administratívnu a súdy. Samo by sa staralo o všetky štátne záležitosti, spravovalo by si hospodárske, zemedelské, priemyselné, obchodné, potravné, finančné, železničné a poštovné, školské a cirkevné veci vo svojej svojučkej materčine, so svojimi úradníkmi, sudcami a viac ako tisícročnými stolicami.
S braterským spojeným národom ale spoločne by sa spravovaly: vonkajšie, zahraničné záležitosti, štátne dlžoby, clo, zahraničný obchod, valuta, štatistika, štátovky a také hospodársky život vzájomne sa týkajúce veci, ako patenty, miery a monopóly atď.“ Ďalej rozoberá to, že o jednotu republiky by sa staral spoločný prezident, avšak striedavo jedno obdobie Český a jedno Slovenský.
Čo sa týka vzťahu Slovenska k republike píše Dr. Tuka takto: „V otázke ohraničenia autonomických a vzájomných záležitostí jako i v ustanovení spoločných orgánov a ich kompetencie budeme my Slováci najústupnejší voči jednote, pevnosti, a stálosti republiky. Ale neohroženou vôľou opakujeme, že v osude slovenského národa jedine len sám národ slovenský oprávnený je slobodne rozhodovať.“
Ďalej pokračuje o rovnoprávnosti dvoch bratských národov, bratskej výpomoci a jednote republiky. Samozrejme ešte v tom čase nemohol vedieť akú politiku voči nám budú viesť politickí činitelia Českého národa. Avšak ak sa národ Slovenský chce zaslúžiť o to, aby bol rovnoprávnym národom v Európe a nie poddanským, tak sa o to musí aj sám pričiniť.
Na záver, čo znamená pre nás slovo autonómia podľa Dr. Tuku: „Slovo „autonomia“ obsahuje život, slobodu, česť nášho národa!“[1]
[1]: Citované pasáže napísané Dr. V. Tukom sú ponechané v dobovom pravopise.
Spracoval Peter Sliacky.